zariadil tak, aby spomenutá dáma bola tajne dopravená na hrad Šariš. Z neznámych dôvodov však štvorzáprah zamieril na hrad Purušťan. Kráľ nemal ani potuchy čo ho čaká a čo mu hrozí. Jeho špiónom ušla do oči bijúca maličkosť. Šľachtic Peten pán hradu a dáma jeho srdca, ale aj Ďalší sprisahanci, inak talentovaní gastronómi, ktorí sa vyučili u majstra šéfkuchára zvaného Smrť, mu na pripravovanej hostine chceli do polievky pridať čosi, čo určite nebolo korenie... Kráľ Karol Róbert (jeho socha na snímke) musel byť s hviezdnymi znameniami vo veľmi priaznivej konštelácii, pretože tesne pred Sečovcami si všetko náhle rozmyslel. Vydal kráľovský príkaz: otočiť kočiar na spiatočnú cestu! Ale mohlo to byť aj tak, že medzi sprisahancami sa našiel zradca, ktorý v príhodnej chvíli šepol do kráľovského ucha: Vaša výsosť, hrozí Vám smrteľné nebezpečenstvo...
V našom putovaní za povesťami a legendami zo slovenských hradov nás hviezdne znamenia vedú opäť do obce Bačkov. Dôvod? Najnovšie výskumy preukázali existenciu ďalšieho hradu. Teda hneď dva hrady v tesnej blízkosti. Isto dôvod na uvažovanie. Archeológovia spočiatku neverili vlastným očiam. Nižšie situovaný hrad na vrchu Žarnovčík (kóta 337) bol obohnaný ochranným múrom. Nájdená keramika v rukách odborníka akoby prehovorila. Úžitkové predmety boli vyrobené určite na hrnčiarskom kruhu a pochádzali z obdobia 13. storočia. (O tomto hrade sme už písali). Hlbšie v Slanských vrchov v miestach označených ako Starý zámok, alebo tiež Stredná Vavrová (kóta 609) objavili rumy ďalšieho hradu. Petenov hrad Purušťan dokázateľne existoval už okolo roku 1355. Do dnešných dní však ostáva nevyjavená záhada. Nikto zatiaľ nepodal svedectvo o tom, prečo boli v bačkovskom chotári postavené dva hrady.
A opäť svedectvo "hovoriacej" keramiky. Archeológovia objavili rôzne črepy a náradie, ktoré datovali do obdobia 8. - 9. storočia. V tom období však ešte obec Bačkov podľa všetkého neexistovala, ale oveľa neskôr ju postavili obyvatelia Višňova. Prvá písomná správa o Bačkove, ako jediný historický písomný doklad pochádza z roku 1245 a je opatrený pečaťou kráľa Bela IV. V 17. storočí už v Bačkove stála kúria patriaca bačkovskej vetve šľachticov z rodu Bokša, ktorá začala používať maďarské priezvisko Bocskay...
Tieto málo záživné, takmer monotónne pôsobiace údaje sme boli nútení uviesť hlavne z dôvodu objavenia druhého hradu. Renomovaný maďarský historik Bálint Hóman vo svojom vzácnom historickom diele o dejinách Uhorska v stredoveku vyslovil myšlienku, ktorá nás presviedča, (alebo presnejšie, snaží sa presvedčiť), že východné Slovensko bolo veľmi málo osídlené. (Vzťahuje sa to na obdobie pred tatarským plienením v rokoch 1241 - 42). Historik píše: "Východ Slovenska po tatarskom vpáde začali osídľovať prisťahovalci z poľských a ruských krajov. Uvedené etnické prvky vytvorili základ vzniku východoslovenského obyvateľstva..." Nech je to už akokoľvek, viac alebo menej pravdivé tvrdenie, jedno vieme s naprostou istotou. Zločinnosti sa vždy darilo ako jedovatému Durmanu. Zalistujme teda v hlbinách našej dávnej minulosti. Vynára sa nám kruté a násilnícke inferno stredoveku.
Rytiersky turnaj. Prvoradá spoločenská zábava a udalosť pod slovenskými hradmi. Popripriamych účastníkoch sa na ňom schádzali aj šľachtici a dámy zo širokého okolia. Súboje pod hradom Purušťan sledoval s nadšením a so zatajeným dychom aj ľud, ktorý sa sem zišiel z celého Zemplína. Turnaje boli zároveň aj akousi módnou prehliadkou. "Dáma zo Saska" sa po druhýkrát pokúsila o ľúbostný flirt s kráľom. Ani ten jej však nevyniesol očakávaný vstup do kruhov vysokej šľachty. A tak sa strmhlav vrhla do náručia Petra Petena, mladého šľachtica pána hradu Purušťan. Žiada sa ešte dodať v súvislosti s rytierskymi turnajmi, že mali neraz aj výrazné erotické kontexty. Rytieri bojovali za česť svojich dám, ktoré na kolbište hádzali prv svoje klobúky a potom aj ďalšie časti odevu, takže keď turnaj skončil mnohé boli takmer polonahé...
Hrad Purušťan bol väčšinou v držbe spikulátorov (kráľovské pohraničné malé vojsko). Ak sa spikulátor vyznamenal kráľ ho povýšil na zemana. V ojedinelých prípadoch panovník hrady daroval svojim prívržencom, ktorí sa zvlášť vyznamenali vernosťou ku kráľovskej korune. Predkovia Petra Petena mohli takto získať hrad Purušťan. Slovenská hradná literatúra je neobyčajne skromná. Trvalo takmer pol storočia, než sa zistilo, že bačkovský hrad sa omylom stotožňoval s iným hradom. Časový vzťah medzi oboma hradmi história predbežne nepozná. Viac sa dozvieme z pripravovaného archeologického prieskumu v tejto lokalite.
Historický príbeh zosnovania zavraždenia kráľa Karola Róberta v zažltnutých písmach je zaznamenaný formou, ktorá napovedá o strachu pred jeho kráľovským majestátom, ako aj pohone na sprisahancov a na ich rodiny. "Počiatkom XIV. storočia panovník daroval hrad Bačkov a panstvo patriace k nemu rodine Petenovcov, ale keď sa Petenovci proti jeho výsosti prehrešili, kráľ im hrad skonfiškoval..." Iný, neskorší zdroj uvádza podrobnosti sprisahania, ako aj neblahé "hrdelné" následky. Kráľ mal byť zavraždený počas rytierskeho turnaja. Na diabolskom pláne mohla mať podiel aj "dáma zo Saska", ktorá sa takto chcela kráľovi pomstiť za jeho nesplnené sľuby, ktoré muži v istých intímnych chvíľach veľmi ľahko a neuvážene vypustia z úst.
Inkvizičné súdy boli iba slabým odvarom toho, čo nasledovalo. Nikto si nebol istý životom. Trestný oddiel začal pohon na celý petenovský rod. Vešanie, lámanie v kolese, upaľovanie na hranici, ale neraz aj postupne všetko spomenuté. Trýznení sprisahanci revali od bolesti. Mučení boli aj nevinní ľudia, ktorí sa stali obeťou udavačov. Vojaci uprednostňovali pomalú smrť nešťastníkov. Stávalo sa tiež, že mestskí radní v Košiciach, ale aj iných mestách s právom meča, kupovali od vojakov odsúdených, pretože hrozné tortúry zvyšovali ich popularitu.
Pred sprisahaním mladý a ambiciózny šľachtic Peter Peten navštívil pivovarskú krčmu pod Šarišským hradom. (Pivo sa tam varilo už pred 500 rokmi). Práve tam stretol "dámu zo Saska". Zamiloval sa na prvý pohľad. Príťažlivá dáma však bola ešte ambicióznejšia ako mladý šľachtic. Nepochádzala z urodzenej rodiny, ale s láskou vedela zaobchádzať priam s geniálnou virtuozitou. Vynorila sa z neznáma. Podľa nepotvrdených legiend obšťastňovala svojím umením nemeckých kolonistov zo Saska, ktorí v Spoločenstve troch toryských miest získali slušné postavenie práve vďaka tejto dáme. (Kráľ Karol Róbert v roku 1324 udelil mnohé výsady Prešovu, Sabinovu a Veľkému Šarišu).
"Pivné reči" kastelána hradu Šariš sa dostali do súdnych spisov. "Dáma zo Saska" zažalovala kastelána, že rozširuje o kráľovi a o nej nepravdivé reči, pretože ona je čestná a úctyhodná žena. Rafinovane žensky si urobila popularitu a vzbudila pozornosť Petra Petena. Sprisahancom ich zámery nevyšli. Kráľ sa však kruto pomstil za ich úklady. Osud pána hradu Purušťan ostal neznámy práve tak ako aj dámy, ktorá nástroje lásky ovládala skutočne virtuózne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
