- Ak sme sa už rozhodli pre spôsob, akým budeme
kompostovať (hrobľa, zásobník), začnime so zberom
organického materiálu. Dno kompostovacej kopy vysypeme
hrubším materiálom (posekané drevo, konáre),
aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok
nadbytočnej vody.
- Kompostujeme iba upravené (posekané, drvené, nalámané) materiály.
- Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale ich navzájom zmiešavame. Platí, že dusíkaté látky (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché a savé.
- Je vhodné si na tento účel predbežne uskladniť materiály, ako je slama, lístie, drevná štiepka (uhlíkaté suroviny), pretože tie vznikajú iba sezónne, ale potrebujeme ich počas celého roka.
- Počas celého procesu kontrolujeme vlhkosť kompostu. Ak stlačíme dobre premiešaný materiál v dlani, nemala by nám spomedzi prstov vytekať voda (max. 2-3
kvapky). Keď dlaň otvoríme, materiál by mal zostať stlačený (nemal by sa rozsypať).
Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý, savý materiál.
- Kompostovací proces je založený na aktivite mikroorganizmov a pôdnych živočíchov, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík. Preto musíme zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu. To zabezpečíme vytvorením dostatočného množstva otvorov na zásobníku a minimálne 1-2x ročne prekopávaním (prehadzovaním) kompostu (pri veľkom poklese objemu zakládky). Prekopávanie výrazne urýchľuje rozklad.
- Ak sme dobre založili kompostovaciu zakládku, mala by nám do 1-3 dní vystúpiť jej teplota na 40 až 60°C. Táto teplota sa môže v komposte udržať niekoľko dní až týždňov. Pri poklese teploty je vhodné kompost prekopať, čím znovu naštartujeme proces rozkladu.
- Kompostovaný materiál je vhodné premiešavať malým množstvom zeminy (nie je to však nevyhnutné). Jej podiel v zakládke by nemal byť väčší ako 10%. Zemina obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia, napomáha pri vzniku stabilnej drobovito - zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať zápach.
- Približne po 6 - 12 mesiacoch je kompost vyzretý.
- Po vyzretí je potrebné kompost preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy.
ČO SA DÁ KOMPOSTOVAŤ?
V podstate je možné kompostovať všetky netoxické organické materiály, ktoré vznikajú v domácnosti a v záhrade.
Pri domácom kompostovaní môžu byť problémové
len materiály, ktoré sú čerstvo chemicky ošetrené a potraviny živočíšného pôvodu.
Zvyšky varených jedál a potraviny dávajte do kompostu radšej iba v malých množstvách, pretože lákajú rôzne zvieratá, skoro podliehajú skazeniu a potom nepríjemne zapáchajú.
To je možné odstrániť zmiešaním s väčším množstvom suchého, savého materiálu (podrviť, posekať, zvlhčiť, atď.)
Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú je potrebné vhodne upraviť a dobre premiešať.
Tab. 1: Materiál vhodný na kompostovanie
odpad z kuchyne
- zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny
- zvyšky jedál
- potraviny
- čaj, kávový výluh
- potravinami znečistený papier
odpad zo záhrad
- kvety
- pokosená tráva
- konáre, lístie
- zhnité ovocie
- vypletá burina
- zemina
iný organický odpad
- popol z dreva
- hobliny
- drevené piliny
- hnoj a trus
- vlasy, perie
- papierové obrúsky a servítky
Tab. 2.: Materiál nevhodný na kompostovanie
druhotné suroviny
- kovy
- plasty
- sklo
- textil
- papier
problémové látky
- farby
- staré lieky
- staré oleje
- batérie
- chemické prostriedky
iné
- prach zo smetí a vysávania
- časti rastlín napadnuté chorobami
- kosti a mäso
- mliečne výrobky
AKO A KDE SI ZALOŽIŤ KOMPOSTOVISKO?
Kompost si môžete založiť na hociktorom mieste záhrady.
Je však vhodné dodrzať niektoré zásady a odporúčania:
- je vhodné zabezpečiť kontakt so zemou, aby bol možný
prístup pôdnych organizmov (dážďovky, roztoče, mikroorganizmy), ktoré pomáhajú pri rozklade organických materiálov
- donášková vzdialenosť by nemala byť veľmi veľká,
- okolo kompostoviska by mal byť dostatočný priestor na
manipuláciu s náradím (napr. s fúrikom)
- odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta (nie
kompostoviska), ktorý zabezpečí pohodlný prístup aj pri
dlhodobejšom daždi
- kompostovisko by nemalo byť vystavené priamemu slnku, silnému vetru (aby sa kompost nevysušoval) ani dazďu (prílišné zamokrenie). Preto je vhodné ho umiestniť
do polotieňa (skupina stromov, živý plot, atď.) a prikryť ho proti dažďu (geotextíliou, strieškou, celtou, atď.)
- aby z rôznych dôvodov neprekážal susedom (pri správnom kompostovaní je táto obava zbytočná).
Autor: mnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
