František Žarnovský z Bardejova patrí k menej častým prispievateľom, napriek tomu sa mu nazbierali vtipy na sólovú jazdu.

- Vy ste poznali nášho starého otca?

- Nie. Prečo sa pýtate?

- Keď stále rozprávate jeho vtipy.

Matka odíde na dva týždne z domu. Keď sa vráti, pýta sa malej Silviky:

- Bol otecko smutný, keď som bola preč?

- Zo začiatku nie, ale posledné tri dni bol čím ďalej, tým smutnejší...

- To je čudné, v kartách vždy vyhrávaš a v lotérii prehrávaš.

- Vyhrával by som aj v lotérii, keby mi dovolili miešať.

- Čo povieš na to, dnes som si zasa vypočula jedno vyznanie lásky!

- Ja sa ti čudujem, že ťa to baví stále načúvať za dverami!

- Líšky sú neobyčajne prefíkané zvieratá, - hovorí pán Alfonz.

- Prečo? pýtajú sa ho.

- Nedávno som na jednu vystrelil, a keď som prišiel k nej, čo myslíte čo ležalo na zemi? Môj pes!

Kedysi na vidieku pozoroval Ďoďko kľúčovou dierkou prácu pôrodnej babice. Potom uvidel, ako drží jeho novorodeného bračeka za nohy a udiera ho po zadočku. Dodík otvorí dvere a vážnym hlasom hovorí:

- A dajte mu poriadne, nech viac nelezie tam, kde nemá!

- Bača, je to pravda, že čierne ovce žerú oveľa menej ako biele?

- Pravdaže!

- A mohli by ste to vysvetliť?

- No, tých čiernych je v stáde oveľa menej.

Dôstojník chce medzi vojakmi udržať bojovú morálku, tak im hovorí:

- Odvahu, vojaci! Nedajte sa zajať, kým máte hoci len jeden náboj. A keď aj ten vystrelíte, tak až vtedy utekajte!

- Pán veliteľ, ja trochu krívam, tak idem už teraz...

- Pán doktor, ja som už taký zoslabnutý, že v robote horko-ťažko zodvihnem fľašu vodky!

- V robote sa predsa nesmie piť!

- Viete, ale ja som barman.

Podľa pána Žarnovského niektoré vtipy by v slovenčine stratili "šmrnc", preto ich nebudeme prekladať. Takže: "Co říkáte?"

- Kampak jste dali toho pejska, pane Chalupo?

- Musel jsem ho dat pryč, pokousal svou paní.

- Neříkejte, já ani nevěděl, že byl ženatý!

- Ty dělníci, co pracují na kolejích jsou hrozně líní!

stěžuje se paní Muterlová ve vlaku přítelkyni.

- Proč myslíš?

- No vždycky, když tady projíždím, tak je vidím lelkovat vedle kolejí!

Otec přijel do Prahy navštívit svého pilně studujícího syna. Přijel ještě za šera, vyhledal číslo domu, vešel a zazvonil. Bytná otevřela a tatík se zeptal:

- Bydlí tady Bohumil Hvížďala?

- Jo, bydlí! povídala bytná. Položte ho semhle na kanape!

Autor: Ľudmila Lešková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.