František Žarnovský z Bardejova patrí k menej častým prispievateľom, napriek tomu sa mu nazbierali vtipy na sólovú jazdu.
- Vy ste poznali nášho starého otca?
- Nie. Prečo sa pýtate?
- Keď stále rozprávate jeho vtipy.
Matka odíde na dva týždne z domu. Keď sa vráti, pýta sa malej Silviky:
- Bol otecko smutný, keď som bola preč?
- Zo začiatku nie, ale posledné tri dni bol čím ďalej, tým smutnejší...
- To je čudné, v kartách vždy vyhrávaš a v lotérii prehrávaš.
- Vyhrával by som aj v lotérii, keby mi dovolili miešať.
- Čo povieš na to, dnes som si zasa vypočula jedno vyznanie lásky!
- Ja sa ti čudujem, že ťa to baví stále načúvať za dverami!
- Líšky sú neobyčajne prefíkané zvieratá, - hovorí pán Alfonz.
- Prečo? pýtajú sa ho.
- Nedávno som na jednu vystrelil, a keď som prišiel k nej, čo myslíte čo ležalo na zemi? Môj pes!
Kedysi na vidieku pozoroval Ďoďko kľúčovou dierkou prácu pôrodnej babice. Potom uvidel, ako drží jeho novorodeného bračeka za nohy a udiera ho po zadočku. Dodík otvorí dvere a vážnym hlasom hovorí:
- A dajte mu poriadne, nech viac nelezie tam, kde nemá!
- Bača, je to pravda, že čierne ovce žerú oveľa menej ako biele?
- Pravdaže!
- A mohli by ste to vysvetliť?
- No, tých čiernych je v stáde oveľa menej.
Dôstojník chce medzi vojakmi udržať bojovú morálku, tak im hovorí:
- Odvahu, vojaci! Nedajte sa zajať, kým máte hoci len jeden náboj. A keď aj ten vystrelíte, tak až vtedy utekajte!
- Pán veliteľ, ja trochu krívam, tak idem už teraz...
- Pán doktor, ja som už taký zoslabnutý, že v robote horko-ťažko zodvihnem fľašu vodky!
- V robote sa predsa nesmie piť!
- Viete, ale ja som barman.
Podľa pána Žarnovského niektoré vtipy by v slovenčine stratili "šmrnc", preto ich nebudeme prekladať. Takže: "Co říkáte?"
- Kampak jste dali toho pejska, pane Chalupo?
- Musel jsem ho dat pryč, pokousal svou paní.
- Neříkejte, já ani nevěděl, že byl ženatý!
- Ty dělníci, co pracují na kolejích jsou hrozně líní!
stěžuje se paní Muterlová ve vlaku přítelkyni.
- Proč myslíš?
- No vždycky, když tady projíždím, tak je vidím lelkovat vedle kolejí!
Otec přijel do Prahy navštívit svého pilně studujícího syna. Přijel ještě za šera, vyhledal číslo domu, vešel a zazvonil. Bytná otevřela a tatík se zeptal:
- Bydlí tady Bohumil Hvížďala?
- Jo, bydlí! povídala bytná. Položte ho semhle na kanape!
Autor: Ľudmila Lešková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
