Samochodów Osobowych) sa pustila cestou vývoja takéhoto jednoduchého a spoľahlivého vozidla. Prvé prototypy vznikli v roku 1953 a už o dva roky na to bolo verejnosti predstavené auto novej značky Syrena typ 100. Prvá stokusová séria sa vyrobila ručne v roku 1957 a sériová produkcia začala o rok neskôr.
Dvojdverová štvormiestna Syrena 100 mala motor vpredu a pohon predných kolies. Dvojtaktný radový dvojvalec so zdvihovým objemom 744 cm3, vŕtaním 76 mm a zdvihom 82 mm dodával výkon 20 kW (27 k) pri 3800 ot/min. Švorstupňová prevodovka nemala synchronizáciu. Vozidlo ťažké 960 kg mohlo dosiahnuť rýchlosť 100 km/h. Rázvor predstavoval 2300 mm, rozchod 1200/1240 mm a vonkajšie rozmery 4085 x 1560 x 1530 mm. Model 100 nahradila po roku 1961 modernizovaná Syrena 101. Výraznejšie inovácie potešili záujemcov o Syrenu 104, ktorá dostala dvojtaktný radový trojvalec so zdvihovým objemom 842 cm3. Hodnota vŕtania sa zmenila na 70 mm, zdvihu na 73 mm a výkonu na 29 kW (40 k). Model 104 s vonkajšími rozmermi 4040 x 1560 x 1515 mm vybavený karburátorom Jikov a štvorstupňovou synchronizovanou prevodovkou mal hmotnosť 910 kg, dokázal uháňať rýchlosťou 120 km/h a z nuly na stovku zrýchlil za 38 sekúnd.
Syrena 104 sa montovala od roku 1966 do roku 1972, kedy ju vystriedala dvojdverová štvor až päťmiestna Syrena 105. Základný a viditeľný rozdiel oproti predchádzajúcemu typu sa premietol do opačného zavesenia dverí. Prvé kusy sa ešte montovali vo Varšave, ale od roku 1972 už v závode FSM (Fabryka Samohodów Malolitrazowych) v meste Bialsko-Biala. Súbežne s malými poľskými fiatmi 126p sa Syrena 105 dodávala v prevedeniach Standard, Lux, Pikap R30 a dodávka Bosto do roku 1983, kedy značka zanikla. Celkovo sa k zákazníkom dostalo 521 311 vozidiel Syrena, z toho 177 234 postavených v rokoch 1957-1972 v závode FSO a 344 077 pochádzajúcich z FSM.
Značka Syrena symbolizovala v päťdesiatych rokoch vzostup vojnou zničenej ekonomiky, avšak začiatkom osemdesiatych rokov doplatila na zložité politické, hospodárske a sociálne pomery v poľskej spoločnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
