Vytvára sa na hlinitých a ílovitých pôdach pri ich nesprávnom obhospodarovaní. Piesčité pôdy netrpia týmto úkazom.
Nakoľko odstránenie následku je vždy prácnejšie ako predchádzanie nepriaznivému stavu, v záhradkách s hlinitou a ílovitou pôdou realizujeme rad preventívnych opatrení, ktoré bránia vzniku pôdneho prísušku. Patrí k nim predovšetkým sústavná rastlinná pokrývka, ktorá chráni pôdu pred účinkom dažďa a vetra. Nechránené miesta zakrývame počas vegetácie nástelkami z otavy, slamy, hoblín, rašeliny, fólie a iných materiálov. Slama a hobliny sú vhodné k uhorkám a jahodám; otava a vytrhané buriny k maline a solitérnym trvalkám; čierna fólia k cesnaku a cibuli; štiepky a piliny k ružiam a solitérnym okrasným kríkom.
Odolnosť pôdnych agregátov voči rozrušeniu preventívne zvyšujeme opakovaným hnojením organickými hnojivami a sústavným vápnením kyslej pôdy. Vápnenie v horských oblastiach opakujeme každé 3 až 5 rokov, v nížinách a pahorkatinách každých 8 až 10 rokov. Tvorbu pôdnych agregátov podporuje aj striedanie plodín na hriadkach zeleniny a dočasné zatrávnenie jednotlivých záhonov okrasných letničiek.
Pôdny prísušok odstraňujeme kyprením povrchu pôdy motykou, šípovým kypričom alebo ručným rotačným kypričom. Na väčších plochách môžeme použiť aj jednoduchý rotavátor alebo brány. Najlepšie sa pôda obrába vtedy, ak je primerane vlhká. Presušený alebo mokrý pôdny prísušok mechanicky nikdy neobrábame. Narobili by sme tým viac škody ako úžitku, lebo by sme zničili pôdnu štruktúru.
Ponechanie pôdneho prísušku znižuje klíčivosť osiva, zhoršuje výživu rastlín, urýchľuje vodnú eróziu, prispieva k nadmernému zahrievaniu povrchových vrstiev pôdy slnkom a napomáha hromadeniu škodlivých plynov v pôde.
Doc. Ing. Zoltán BEDRNA, DrSc.
Autor: Veterinárne Okienko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
