so slávnymi hercami. A to nielen vtedy, keď si sami uvedomíme, že podobne by sme v danom okamihu vyzerali i my. Aj preto sa v súčasnej dobe roztrhlo vrece s tzv. reality show. Na Slovensku je azda tou najsledovanejšou Dievča za milión. ŤAHÁK sa porozprával s jednou jej košickou účastníčkou, najmladšou z tých, ktoré sa dostali až do Tunisu, s Mariannou Dorkovou.

Marianna je osemnásťročná študentka košického Gymnázia na Poštovej 9. Jej rozhodnutie zúčastniť sa konkurzu Dievčaťa za milión vznikol tak, ako zrejme u viacerých divčat. "V lete som mala 18 rokov a povedala som si, že ako dospelý človek musím urobiť niečo dospelé. Niečo také, čo nemôžem urobiť ako 'sedemnástka'." A tak, keď našla inzerát v novinách, išla a vyskúšala...

"Pravdupovediac ani som nevedela, čo odo mňa budú očakávať. Bolo nám povedané, že musíme niečím zaujať a keďže hľadali moderátorku, povedala som si, že budem recitovať alebo spievať, aby som prejavila svoj hlasový fond." Avšak všetky dievčatá, ktoré stáli pred porotou predtým, než šla k "slávnej trojke" Marianna, recitovali alebo spievali. V túžbe nebyť tuctová teda vznikol nápad predviesť trojici Studénková, Kňažko a Ayisi svoje ohybné ruky. "Na tohtoročnej dovolenke som sa od jedného chlapca naučila tak zvláštne pretáčať ruky. On to ovládal teoreticky a ja som to zvládla i prakticky," smeje sa Marianna.

Marianna teda prešla cez prvý casting, a potom i cez ten druhý i tretí, ktoré sa konali v Bratislave v priebehu 10. septembra. Posledný casting znamenal vstupenku do Tunisu. "Na bratislavský casting som išla s nulovými očakávaniami, lebo som vedela, že konkurencia bude silná. Trému ani zlý pocit som preto nemala. A okrem toho, ja pri takýchto vystúpeniach trému nemávam. A tak som bola dosť prekvapená, keď som postúpila až do Tunisu."

Podľa Marianny boli porotcovia milí a usmievaví, čo však býva dosť zradné, lebo mnohokrát za srdečným úsmevom nasledoval krutý konečný verdikt o nepostúpení. "Ja som však bola veľmi prekvapená pani Studénkovou, lebo ku mne bola veľmi ústretová. Niektoré dievčatá pri nej vyslovene došli. Jej postoj k jednotlivým dievčatám bol asi taký, že kto sa páčil jej, teda koho chcela ona, ten bol v pohode. Prechádzal z kola do kola takpovediac len tak. Ale tie, čo jej sympatické neboli, išli dosť tvrdo."

Tuniské vyraďovanie bolo podľa Marianniných slov zorganizované skvele, no veľmi nahusto. Dievčatá museli vstať už o piatej, aby boli na šiestu upravené, svieže a pripravené na ranné cvičenie. Po ňom nasledoval ranný beh. "Prvýkrát to bolo hrozné. Bežíš po pláži, ktorá nemá konca a máš bežať na jej koniec. Vidíš len tú ničotu a sem-tam nejaký slnečník. Po dvoch dňoch sme však už vedeli, že ešte toľko a toľko slnečníkov ostáva, kým dobehneme."

Počas dňa prebiehali všeobecne známe kurzy - líčenie, jazykový prejav či sedenia s psychológom. Doobedie a poobedie každého jedného dňa bolo maximálne nabité. Dvakrát denne prebiehali reparáty, dievčatá, ktoré nezvládli ten-ktorý kurz sa museli obhájiť pred porotou. A ako sa cítila Marianna, keď tým svojím neprešla? "Vôbec, ale vôbec som nebola sklamaná. Niektoré dievčatá to znášali veľmi ťažko, ja som to však nebrala tak, že sa pre mňa niečo v živote skončilo. Bola to fantastická skúška a príležitosť, ktorú nedostanem každý deň. Veľmi veľa mi to dalo, napríklad už len to, že som zistila, že môj východoslovenský prízvuk je predsa len výraznejší, ako som si myslela a že som sa konečne naučila líčiť," smeje sa Marianna. "Určite mi to však nezdvihlo sebavedomie, ako si veľa ľudí myslí."

Vzťahy medzi dievčatami a ich vzájomné ohováranie, resp. vyjadrovanie názorov na jednotlié súperky v boji o milión korún slovenských, sú hlavným ťahákom každovečerných zostrihov najzaujímavejších okamihov daného dňa. "Dá sa povedať, že na úplnom začiatku sme si sadli. Ešte sme sa nepoznali a nikto nikomu nepovedal, že ty si mi nesympatická alebo tak nejak. Na začiatku si proti nikomu nemala nič." V Tunise sa však očividne vzťahy veľmi vykryštalizovali. Marianna raz na kameru uviedla, že neverí, že sa niekto bude vyjadrovať v zlom. Opak bol pravdou. "Teraz ako chodia tie zostrihy v televízii... Povedzme, že som dosť prekvapená... Celý týždeň som tam bola a nevedela, že sa niečo také točí. Ja som sa totiž na kameru takmer vôbec nevyjadrovala."

Tvorcovia show si na 'súkromné' rozhovory (ktoré má možnosť zhliadnuť celé Slovensko, samozrejme, okrem účastníčok Dievčaťa za milión) vyberali dievčatá, ktoré nemali veľký problém s praním špinavého prádla, resp. s vyjadrovaním osobnej nechute voči súperkám. Jednou z takých je kučeravá tmavovláska, Lucia Uličná. "Ona je typ človeka, ktorý má názor, že je najlepší na svete. My ostatné sme síce boli tiež milé, zlaté a tak ďalej, ale ona je aj tak najlepšia. A keďže som sa jej nepotrebovala, ako sa hovorí, pchať do zadku a hovoriť jej aká je skvelá, tak je jasné, že som jej bola nesympatická. Ona uviedla, že som jej bola nesympatická už skôr, že som jedna z tých, s ktorými by bývať nechcela, no ja som vtedy proti nej naozaj nič nemala," hovorí Marianna a so smiechom dodáva, "dokonca som nevedela ani to, že by mi mala byť nesympatická."

Priamy konflikt však táto vysoká dlhovláska s nežnými očami lane s nikým nemala. "Ja som tam bola najlmladšia, čo znamená, že som si na nikoho nedovolila. Teda som nikoho neohrozovala. Proste som žiadne vzťahy neriešila."

Ako sa teda zmenila samotná Marianna po Dievčati za milión? "Dosť sa zmenil môj pohľad na ľudí. Veľmi ma prekvapilo, že bude o mne niekto tak ochotne rozprávať za chrobtom, ale do očí mi to nepovie. Slováci sú známi tým, že do oči pravdu nepovedia, a tu sa to aj ukázalo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.