vyberie Slovensko. ŤAHÁK sa pozrel na životy dvoch celkom odlišných ľudí, ktorých spája iba jedno študujú na strednej škole v Košiciach.

Pierpaolo Servi pochádza z malej talianskej dedinky San Genesio Eo Vniti v blízkosti Milána. Momentálne ho môžte stretnúť na chodbách Gymnázia na Poštovej ulici. "Už dlhší čas som chcel ísť študovať do zahraničia. Prihlásil som sa v jednej agentúre, ktorá organizuje študijné pobyty. Ponúkli mi na výber 5 štátov: Francúzsko, Nemecko, Rusko, Českú republiku a Slovensko. Prečo som sa rozhodol práve pre Slovensko? No, francúzsky ani nemecký jazyk sa mi nepáči a tieto krajiny sú aj dosť blízko. Chcel som spoznať nový jazyk a novú kultúru. Rusko je veľmi ďaleko, a tak som sa rozhodol pre Slovensko," usmieva sa 17-ročný Talian.

Keď na Slovensko prichádzal, vedel len, že leží v strednej Európe. "Prišiel som presne 2. septembra. Pár dní som strávil v Bratislave a v Modre. Avšak Košice sa mi páčia najviac, hlavne centrum mesta." Po príchode do Košíc ho na stanici čakala rodina, u ktorej až do konca novembra Pierpaolo bude žiť. "Najviac sa rozprávam so staršou dcérou Zuzkou, ktorá vie veľmi dobre po anglicky. Všetci sú ku mne veľmi milí a pozorní." Cudzinci sú obyčajne okrem pohostinnosti uchvátení i našou "odlišnosťou" - mnohokrát ich dokáže prekvapiť aj taká pre nás samozrejmá vec, ako sú bryndzové halušky. "Bola to pre mňa nová skúsenosť. Myslím, že tie vaše halušky sú niečo ako cestoviny zo zemiakov," hodnotí Talian typické slovenské jedlo a pokračuje, "prekvapilo ma aj to, že varíte veľa polievok, čo u nás nie je typické."

Pierpaolo sa snaží čo najaktívnejšie zapájať aj do vyučovacieho procesu na Poštovej. Slovenský systém škôl je dosť odlišný od toho talianskeho. "V Taliansku začínajú deti chodiť do školy ako päťročné. Nemáme tam také rozdelenie ako vy. Učíme sa aj trochu odlišné veci, štruktúra vyučovania je iná. Avšak myslím si, že Gymnázium Poštová je veľmi dobrá škola." A ako hodnotí profesorský zbor a kolektív? "Profesori sú výborní, aj keď im samozrejme nerozumiem všetko. Ak niečo neviem, pomôžu mi spolužiaci, alebo si to poprípade nájdem na internete. Potrebujem známky, a preto píšem písomky. Už mám aj pár za sebou a výsledky boli veľmi dobré. Otázky mi spolužiaci preložia, takže nemám problém." Kto sú vlastne jeho spolužiaci je ťažká otázka, pretože takmer na každú hodinu mení triedu aj kolektív. "Oficiálne patrím do 4.A, ale prakticky žiadnych stálych spolužiakov nemám. S väčšinou ľudí mám veľmi dobré vzťahy. Viacerí ma vzali do mesta a ukázali mi všetko podstatné (smiech)."

Pierpaolo nezaháľa a učí sa po slovensky, zatiaľ vie len pár užitočných fráz ako napríklad "chcel by som veľké pivo". Dúfa, že v priebehu troch mesiacov, čo strávi na Slovensku, sa naučí nielen viac fráz ale aj čo-to o našej kultúre.

Úplne iný osud má Oľga Kostoveckaya z Moskvy. Na Slovensko sa presťahovala kvôli tomu, že jej mama v Košiciach dostala prácu. "Na Slovensko som prišla približne před šiestimi rokmi. Bývam tu teda už dosť dlhu dobu." Oľga celý ten čas navštevuje Súkromné 8-ročné gymnázium na Dneperskej ulici. Na svoje slovenské začiatky spomína takto: "Zvykala som si veľmi ťažko, nové prostredie, noví ľudia. Mala som len 12 rokov. Prišli sme v lete a v septembri som nastúpila do školy." Ruština patrí do skupiny slovanských jazykov, čiže je slovenčine dosť príbuzná, samozrejme až na abecedu. "Po slovensky som sa naučila pomerne dosť rýchlo, a to za nejaké 3 mesiace." Školský systém Oľge zo začiatku pomotal hlavu. "V Rusku je úplne iné známkovanie. Jednotka je najhoršia, päťka najlepšia. Ročníky sú takisto inak delené. Deti chodia na jednu školu od prvého až po jedenásty ročník a potom môžu ísť na vysokú."

Oľga si pochvaľuje aj svojich profesorov. "Zo začiatku na mňa brali ohľad, vedeli, že som nová. Boli ku mne veľmi dobrí." Oľga tento rok už maturuje, v triede, kde sa spolužiaci poznajú 6 rokov. "Myslím si, že kolektív sa z roka na rok menil a utváral. Tento rok je to najlepšie, spolužiaci vôbec nevnímajú, že som z Ruska."

Oľga bola naposledy vo svojej rodnej krajine pred dvoma rokmi. "Veľmi mi chýbajú starí rodičia. Po posledných udalostiach je však teraz život v Rusku nebezpečný. Na Slovensku sa mi páči, je také malé a útulné. Samé hory a lesy. Krásna príroda. Ľudia sú veľmi milí," zakončuje svoj príbeh mladá Ruska.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.