že vetoval všetkých šesť, prekvapilo temer každého. Má však svoju logiku - ak sú v tých štyroch "nezávadných" odvolávky na tie dva, ktoré sa mu nepáčia, čiže vzájomne na seba nadväzujú, tak by sa založil právny zmätok (teda keby v NR SR na druhý pokus neprešli). Gašparovič však mal aj lepšiu možnosť - podpísať všetkých šesť. A nebolo by o čom písať... Premiér Dzurinda krok prezidenta "nechce komentovať", my ale môžeme.
Gašparovič už dávnejšie vyhlásil, že nebude posudzovať protiústavnosť. A z jeho pripomienok je vidieť, že záväzok aj dodržal... Asi verí Ficovi, že ak budú zákony definitívne schválené, pôjde na ÚS poslanecké podanie. Potom je tu však malý problém - na hodnotenie politického, vecného a odborného obsahu zákonov máme na Slovensku parlament, ktorý svoj názor už vyslovil. Gašparovič by mohol väčšmi ctiť nepísanú normu, ktorú jeho predchodca Schuster chronicky ignoroval: Hlava štátu môže ideologicky a politicky s vládnou väčšinou (menšinou) nesúhlasiť, ale ak nezistí v zákone priamu protiústavnosť či nejakú trestuhodnú nedbanlivosť (napr. zákon by nebol vykonateľný, je v rozpore s iným zákonom), prípadne mu podpis nedovolí neprekonateľná výhrada svedomia, tak by právo veta nemal veľmi využívať.
Iste, k tomuto sa Gašparovič nikdy nezaviazal a vyhlásil sa za "opozičného prezidenta". Ústava mu skutočne nevymedzuje podmienky, ako má nakladať so svojím autogramom. On naozaj môže nepodpísať čokoľvek z akýchkoľvek dôvodov. To je fakt. Dobrý prezident by však mal s inštitútom veta narábať mimoriadne úsporne. Parlamentná demokracia totiž funguje dobre vtedy, ak zákonodarná moc je parlament a výkonná moc je vláda... Prezident sa ale rozhodol ovplyvňovať a "vylepšiť" reformu - vstúpil do hry ako alternatívny zákonodarca.
Jeho veto je presne o tom: Navrhuje napríklad, aby parlament zrušil vec, na ktorej sa už raz zrodila politická dohoda väčšiny - transformáciu poisťovní na akciové spoločnosti. Nedá sa poprieť, že filozoficky to naozaj vyzerá na úzke hrdlo reformy; s prostriedkami z verejného poistenia, ktoré je pre každého povinné, budú disponovať súkromné firmy. My sme si zvykli, že odvody na zdravotníctvo sú prirodzenou súčasťou verejných rozpočtov. Verejnoprávnu Sociálnu "poisťovňu" a zdravotné tzv. poisťovne vnímame ako spoločný majetok, viacmenej štátny, akurát ho nekontroluje vláda, ale rôzne tripartitne zložené správne a dozorné rady. Zároveň ale uniká, že v zdravotných poisťovniach už súkromný kapitál dávno je, presne tak, ako je aj v nemocniciach a lekárňach. V zdravotníctve teda biznis už funguje. Navyše, zákon hovorí, že Všeobecná a Spoločná budú akciové spoločnosti stopercentne štátne. Ktokoľvek do nich môže prestúpiť - zákon prikazuje prijať každého poistenca. V súkromných a.s. teda môžu spokojne zostať len tí, ktorým kapitalisti v poisťovniach neprekážajú.
Tváriť sa, že akciové spoločnosti podľa Zajaca znamenajú akýsi vpád kapitálu na panenskú socialistickú pôdu, je teda pokrytectvo alebo nepochopenie. Problém je v zmätení pojmov - zdravotné "poistenie" je obyčajná daň. Tak ju aj vnímame, keďže s poistným princípom má celý systém pramálo spoločné. Preto sa nám môže zdať, že a.s. do systému nepatria. Štandardné poisťovníctvo ako odvetvie štát nevykonáva - asi preto, lebo súkromný sektor ho robí lepšie. Zajacova myšlienka teda je, že nech to biznis skúsi aj v zdravotníctve. Akurát reformou nedosiahol to, aby zdravotné odvody boli skutočné poistenie, a nie "poistenie". Aj preto hovoríme hybrid - napísali sme už dávnejšie. Ale slabý dôvod na veto pre Gašparoviča.
Druhý argument je doslova malicherný - vraj Úrad pre dohľad by nemal byť financovaný z poistných odvodov. No - ide ročne o zhruba 300 miliónov, pričom kontrola celého systému je nevyhnutná. Štát roky oddlžuje zdravotníctvo a platí za dve tretiny svojich "poistencov". Je úplne jedno, z čoho sa úrad zaplatí - vždy to bude z peňazí daňových poplatníkov. Zaujímavejšia je tretia námietka prezidenta - pri kategorizácii chorôb sa prihliada na vek poistenca a to je diskriminácia. Fakt je, že na vek pacienta prihliadali lekári vždy a nie je už ani verejným tajomstvom, že v núdzi sa inak pristupuje k dvadsať- ako osemdesiatročným... Napísané v zákone to ale vyzerá naozaj kvapku čudne...
Ak nejaká zakopaná motyka nevystrelí, šesťnásobné veto už Zajacovi neublíži. Tzv. nezávislí, ktorí reformu húfne v prvom kole podporili, fakticky nemajú inú možnosť ani v druhom. Celkom by sa zosmiešnili, keby hlasovali opačne ako pred mesiacom. Gašparovič ale nesklamal ako "opozičný prezident" už viac urobiť nemohol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
