(Medzitým čo s "nezávislými" veselo komunikoval.) Nebolo jediné oficiálne stretnutie, rokovanie, nič - ak teda nerátame občasné tajnosnubné "kukučkovanie" s Mečiarom. Všetko zmenilo až Turecko, ktoré, zdá sa, vyrástlo za posledný mesiac na kardinálny problém slovenskej politiky. Stanovisko k vstupu tejto krajiny do EÚ o 15-20 rokov je ten zlomový bod, ktorý priviedol za rokovací stôl delegáciu SDKÚ najprv s HZDS a potom aj so Smerom. Naozaj pekná momentka do databázy dokumentov o stave slovenskej politiky.
Samozrejme, turecká otázka je významná a dôležitá. Nie však ako predmet politickej operatívy, ale strategického a filozofického uvažovania o budúcnosti Európy a Slovenska v nej. Mikuláš Dzurinda však tému degradoval na agendu všedného dňa, keďže v koalícii má "kultúrno-etický" spor s KDH. A ako je známe, o slovenskom stanovisku k decembrovému summitu EÚ, ktoré má prijať či neprijať odporučenie Európskej komisie k Turecku, sa bude rozhodovať v parlamente. Takže to je príčina, prečo sa premiér tak briskne obrátil na Mečiara s Ficom. Turci stavajú mosty v slovenskej politike.
Zostáva i tak záhadné, že prečo to dokázali práve Turci; podobne dobrých a lepších príležitostí na vyvolanie rokovaní bolo neúrekom. Napríklad zdravotnícka reforma či sto iných zákonov. To sú v kvalitných demokraciách autentické námety na koalično-opozičné konzultácie. Na Slovensku má prednosť Turecko. A láme zátarasy - Fico sa hneď nechal počuť, že Smer by uvítal viac stretnutí s koalíciou. Vynikajúce - ale to trvalo. V zavedenejších demokraciách je bežné, že aj keď je koalícia koalícia a opozícia opozícia, nad reformami a kľúčovými zákonmi sa stretávajú. Hoci sa zväčša na ničom nedohodnú, konzultácie patria k bontónu a kultúre. Existujú navyše aj prípady, keď sa kompromis ujme - napríklad Schröderove tzv. reformy v Nemecku sa utriasli do konečnej podoby po viacerých kolách rokovaní s opozíciou. Má to jednu veľkú výhodu - ak sa vo voľbách zmení garde, čo sa, všakáno, v demokracii občas stáva, nehrozí, že nová vláda všetko skrečuje. Na Slovensku už dnes každé dieťa vie, že Fico tak zruší rovnú daň, že až... Budeme platiť ako v Škandinávii. Keby ho Dzurinda bol pozýval na rande aspoň raz do mesiaca, rovnú daň by stejne nemiloval, ale ani by sa - azda - novou októbrovou revolúciou nevyhrážal. Možno.
Prichádza pointa: Do okruhu tém, nad ktorými sa sluší koalícii a opozícii spoločne meditovať, Turecko ani veľmi nepatrí. Od júna síce máme ústavný zákon o spolupráci vlády a parlamentu v otázkach EÚ, zo systémovej logiky ale vyplýva, že by mal pokrývať oblasti, v ktorých rozhodovanie na európskej úrovni zasahuje do zákonodarnej pôsobnosti NR SR. Je to jasné - Rada ministrov EÚ schvaľuje európske zákony, ktoré budú platiť na území SR, čiže je to "polievka" parlamentu. Ale Turecko? Slovenský postoj k jeho vstupu-nevstupu predsa nebude vymedzený zákonom. Je to zvrchované teritórium zahraničnej politiky, čiže exekutívy. Nejde ani o vyslanie vojakov, ani o žiadny typ medzištátnej zmluvy. Čo s tým má parlament? Nič. Zákon hovorí, že vláda má NR SR "predkladať právne záväzné akty a INÉ AKTY ÚNIE". Zmätky nad zmätky - aké iné akty? Holé ženy? To môže byť čokoľvek. Domáce "akty", ktoré nie sú zákonného charakteru, vláda do NR SR nepredkladá. Dzurinda teda pozval Fica s Mečiarom do debaty, ktorú si zrejme mohol odpustiť. Keby len nebolo to prekliate KDH...
Pekné je aj skotačenie premiéra okolo tureckej kaše. Najprv, keď ho zopár textov v ústrednej tlači upozornilo, že je posledný európsky politik, ktorý ešte k téme neprehovoril, rýchlo vyhlásil, že "Turecko nie je pripravené stať sa členom EÚ", čím sa naladil na vlnu KDH. Po tom, čo EK rokovania odporučila, svoj názor modifikoval do podoby, aby zapadol do hlavného prúdu. V ňom sa stretol s Ficom, ktorý medzi cestami do Bieloruska a Číny si k Turecku ešte vôbec nestihol ujasniť názor, takže zo Smeru boli doteraz k dispozícii len úplne protirečivé vyjadrenia Šulaja a Beňovej. Vďaka summitu lídrov teda vieme, že existuje už druhá téma, na ktorú majú SDKÚ a Smer spoločný názor. (Prvý bol maďarský krajanský zákon.) Ako vklad do budúcnosti to nie je málo. Ešte hladšie išla vec s Mečiarom, ktorý by súhlasil aj so vstupom Jupitera do EÚ, ak to zabezpečí, že trestnoprávne kauzy proti nemu už nebudú otvorené a HZDS nájde po voľbách koalične spriaznené duše…
To je slovenská politika. Ak má niekto bordel v ekonomike, povie sa - turecké hospodárstvo. Na bordel v politike máme odteraz tiež metaforu - turecké stanovisko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
