rokoch a na rozdiel od toho v Pešti, kde som sa naivne postavil pred pódium - aby som stál čo najbližšie k Bonovi, takže sa mi aj skoro podarilo ho chytiť za rukáv, keď sa vyvalil na divákov a ja som sa načahoval v snahe dotknúť sa hviezdy (nebolo by to prvý raz, veď mám doma miesto, kde malo byť trsátko Spandau Ballet, ktoré by tam bolo, keby sa mi neodrazilo od dlane do ruky iného fanúšika) - a po troch hodinách som veru aj ľutoval, že si nelebedím pohodlne na tribúnach Népstadiónu, som sa teraz pohodlne usadil a očarený počúval.
Pri známych hitoch mi behali zimomriavky po chrbte, pretože Meky je fantastický spevák a bez problémov zvládol to, čo má na platniach a cédečkach aj naživo. A kapela, v ktorej boli tri gitary a jedny klávesy, predsa nemôže hrať zle už z princípu a veru, odpaľovala jednu bombovku za druhou a pesničky, znovu zopakujem, zneli lepšie ako z rádia, lebo Meky nie je štúdiový zombie, ale klasický pesničkár, ako tí, ktorých obdivuje.
A sme pri koreni veci. Díval som sa na osobnosť na pódiu, ktorú mi ostáva iba obdivovať, keď tá zrazu začala hovoriť s neskrývanou úctou o inej osobnosti, ktorú obdivuje práve ona. Reč je o umelcovi svetového formátu, o Paulovi McCartneym a stretnutí Mekyho s ním. A keď som si v mysli premietol to množstvo hitov, ktoré s ľahkosťou vzišli z Mekyho dielne, uvedomil som si paradoxy tohto sveta. Že šťastný a spokojný Meky Žbirka mohol byť slávny a bohatý takmer ako Paul, keby sa nie jeho mama prisťahovala na Slovensko, ale jeho otec do Anglicka.
Keby sa bol narodil vo Veľkej Británii, je dnes Meky označovaný za pokračovateľa Beatles. Takto zostal slávnym iba v srdci Európy.
Aby to však nebolo také jednoduché, uvedomil som si zároveň, že Meky môže byť šťastný a spokojný, že žije svoj sen, lebo sa tiež mohol narodiť v Etiópii ako malý černošský chlapec a jeho sny by sa rozplynuli pri prvom nafúknutí bruška.
Hm, ale taký Paul mal napríklad bohovské šťastie.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
