vedro vody, kočiš s vojakom dobré košické pivo. Je sobota a v kalendári je dátum s rokom 1812. Mesto Levoča posiela Košiciam dar. Neobvyklé gesto medzi súperiacimi mestami. A nie je to dar hocaký. Nádherná baroková socha sv. Floriána. Je to silný chlap s rozhodnou a chápavou tvárou v odeve rímskeho bojovníka. Jednou rukou leje vodu na horiaci dom a v druhej drží kopiju.
V stredovekých Košiciach vládnu ohniví démoni, vyrušení zo spánku výkrikmi bolesti a preklínaním popravovaných zločincov a bosoriek. Košice, pondelok 4. mája 1812. Mesto sa chystá na veľkolepú slávnosť. Kto môže, je na námestí. Čapuje sa pivo, nalieva slivovica a dobré staré víno. Je to deň úcty k sv. Floriánovi.
Každé storočie dejín mesta ožarovali desivé a skazonosné ohnivé meče požiarov. Ten najhroznejší zaznamenali historici mesta roku 1556... Popolom ľahlo celé mesto, asi tridsať domov ostalo nepoškodených. Trasľavá ruka pisára poznamenáva: "Zhorela umelecky krásna a nenapodobiteľná katedrála Dóm sv. Alžbety, kláštor dominikánov, mestský dom a prakticky všetky významné budovy mesta, ako aj ťažko a nákladne vybudované hradby okolo mesta..." Otec zvonolejárskeho cechu mesta zhrozene dopĺňa: "Hrôza, strach a bolesť z popálenín vyháňa Košičanov z domov do úzkych ulíc, aby si zachránili aspoň holé životy. Tam však na nich padajú obhorené žeravé trámy a odkvapy. Žiara ohňa je taká silná a pálivá, že všetky zvony vo veži katedrály sa roztopili a žeravý kov ako láva tiekol dole vežou... Už vtedy sme sa rozhodli, že vešať zvony do katedrály nebudeme, ale mesto nechá postaviť zvláštnu vežu, ktorá po dostavaní dostala názov Urbanova veža..."
Zvonolejári po vychladnutí kovu z roztopených zvonov sa rozhodli uliať jeden veľký 100-starocentný zvon. Ohnivý démon navštívil mesto aj v roku 1674. Vyhorela asi polovica domov v meste. Plamene zasiahli aj kráľovskú obilnicu, v ktorej bolo uskladnených cez 3500 meríc prvotriednej pšenice, chmeľ a pivovarský jačmeň. Akoby nešťastia nebolo dosť, ohnivé meče sekli aj do veže s výzbrojom mesta a 600 centami pušného prachu. Detonácia bola taká silná, že celá veža aj s okolitými opevneniami doslova vyleteli do povetria a pochovali pod sebou cez 300 Košičanov. Horel aj kostol reformátorov, neskoršie chrám Uršulínok.
Všetky požiare pred 19. storočím boli takého rozsahu, že vždy hrozil zánik celého mesta. Košičania sa však vždy akosi pozviechali. Ako bájny vták Fénix vstali z popola, aby dokázali, že život je silnejší ako smrť.
Rok 1799. Nočný vartáš kráča ulicami mesta. Jeho hlas letí mestom: "Udrela hodina dvanásta, každý živý tvor chváľ hospodina..." Pred richtárovým domom tri razy udrie halapartňou do dlažby, aby richtár vedel, že on nespí a stráži a bdie nad mestom. Prichádza k Dómu sv. Alžbety. Zo striech katedrály stúpa dym a potom vyšľahnú plamene. Zatrúbi na poplach. Ľudia vybiehajú z domov. Počuť krik a lomoz. Hasenie ohňa nie je zvlášť účinné. Otcovia mesta po tomto požiari investujú do strechy kostola, drevo nahradia medenou krytinou.
Ešte nepreboleli rany z nedávneho požiaru a skazonosné plamene opäť vládnu mestu. Píše sa rok 1799. Horia domy Košičanov. Muži i ženy so slzami v očiach sledujú ako v priebehu niekoľkých desiatok minút sa stávajú žobrákmi a bezdomovcami vo vlastnom meste. V roku 1793 plamene vyšľahli v kostole a kolégiu jezuitov. Plamene opäť šľahali nad veľkou časťou mesta.
Košice boli "najhorľavejším" mestom vtedajšej Európy. Magistrát kráľovského mesta po takýchto strašných a desivých katastrofách sa rozhodne pre rôzne preventívne opatrenia, ktoré mali zmierniť následky ničivých požiarov.
Prvý protipožiarny spis
Riadne protipožiarne stanovy určujúce povinnosti jednotlivcov a cechov boli spísané v roku 1568. Postupne ho otcovia mesta dopĺňali a dá sa povedať, že aj vylepšovali. V roku 1627 sa však ozvali aj prvé kritické hlasy, podľa ktorých opatrenia nie sú dostačujúce. Žiada sa však povedať, že mesto dosiahlo aspoň to, aby sa vzniknuté požiare už neprenášali na susedné objekty.
Jeho veličenstvo cisár Jozef II. vydáva prvé "protiohňové" nariadenie. Píše sa rok 1788. Košice sa začínajú cieľavedome zapájať do protipožiarnych opatrení. Štatút mesta Košice sa objavuje na vývesnej tabuli mestského domu v roku 1844. Protipožiarne predpisy pre mesto sú vydané v nemčine a maďarčine.
Košičania sú na spoločných "cvičeniach" poučovaní, ako sa má zaobchádzať s lampami, pochodňami a ohňom. V každom dome sa zabezpečujú komíny a povaly. Domy majú svoje rebríky a pod strechou vedro s vodou. Zvláštne pokyny sú vydané pre cechové spoločenstvá. "Sto preventívnych opatrení mesta" pod trestom žiada, aby sa horľaviny uskladňovali odborne a bezpečne, tak ako aj pušný prach. Mestskí kontrolóri chodia po domoch a preverujú, ako sa nariadenia plnia. Nedbanlivosť sa trestá.
Vo veži katedrály je 24-hodinová strážna služba. Sleduje celé mesto. Poplachové signály ohlasujú požiar. "Jednozvonový" znamená malý oheň, zvuk všetkých zvonov hrozbu najvyššieho stupňa. Smer požiaru služba naznačovala cez deň červenou zástavou a červeným svetlom v noci. V prípade požiaru mestská stráž mala strieľať do vzduchu. Hasiace potreby (rebrík, hákovnice a vedrá) brali ľudia z najbližších susedných budov. Hasenie prebiehalo neorganizovane, živelne "kto ako vedel", poznamenáva kronikár. "Nebolo tam poriadku ani kázne, muži hrešili a nadávali, ženy horekovali a zalamovali rukami..."
Striekačka bola zverená do opatery majstrom klampiarom, cinárom a zvonárom. Nádrž striekačky napĺňali zámočníci, debnári, kotlári, klobučníci, maliari. Dovoz vody na miesto požiaru zabezpečovali garbiari, nožiari a čižmári. Dlhé hákovnice pripadli predavačom pálenky, piva a vína. Životy ohrozených ľudí zachraňovali zlatníci, cukrári a továrenskí robotníci... "Každý občan mal vykázané miesto a povinnosti. Musel ovládať požiarne predpisy," poznamenáva kronikár.
Prax však ukázala, že takáto obrovská masa ľudí je v hodine nebezpečenstva požiaru ťažko ovládateľná. Začala sa vynárať požiadavka dobre vycvičenej skupiny ľudí. Myšlienka dobrovoľného hasičstva bola na svete. Košice, ale i ostatné mestá začali vytvárať schopnú jednotku, ktorá dokáže premyslene a efektívne zasiahnuť.
Košickí hasiči boli najlepší
Ťažko skúšané mesto si postupne vytvorilo najlepší a najdokonalejší hasičský zbor na Slovensku. Z európskych veľkomiest chodili do Košíc velitelia hasičov, aby získali poznatky ako hasiť rýchlo a efektívne. Prvý dobrovoľný hasičský zbor mal 159 činných a 150 prispievajúcich členov. Počet požiarov mal z roka na rok klesajúci trend. Do "ohnivej" kroniky mesta však aj naďalej pribúdali "začmúdené" kapitoly.
2. apríla 1897 začalo horieť v pivnici pod výčapom piva u Hamara a Adrianviho. Neopatrne narábali so sviečkou pri prečerpávaní petroleja. Pomocníci krčmára pred plameňmi ušli, na mieste zaživa uhorelo dieťa. Privolaní hasiči požiar zdolali a zabránili jeho rozšíreniu na susedné objekty. Začiatkom roka 1900 horela továreň na stoličky a tehelňa.
4. júla 1901 vznikol veľký požiar v mlyne Bruckovom. Hasiči s nasadením vlastných životov požiar lokalizovali.
3. marca 1905 celé tri dni hasiči bojovali so zákernými plameňmi v Martončíkových skladištiach na obilie.
19. apríla 1907 - nešťastný rodič zaspal pri truhličke svojho mŕtveho dieťaťa, ktorá sa od plameňov sviečok chytila. Opäť to boli privolaní hasiči, ktorí požiar uhasili.
2. februára 1909 začal horieť železničný vagón, v ktorom bolo 136 metrických centov oleja. Stalo sa to pred Poledniakovou továrňou. Vagón patril pivovaru Baurnéblovcov.
2. decembra 1910 horelo v mlyne dvoch bratov. Plamene všetko zničili, ale hasiči zabránili rozšíreniu požiaru na okolité budovy. Magistrát mesta niekoľkých hasičov vyznamenal.
24. novembra 1921 zhorelo cez 400 vagónov sena, ktoré bolo uskladnené vo vojenských skladoch. 4. mája horel aj palác Desseffyho. V roku 1925 začalo horieť v tabakovej továrni, škoda bola značná a prvé odhady presahovali osem miliónov korún...
Košickí hasiči to nikdy v minulosti nemali ľahké, ale bdel nad nimi ich verný patrón sv. Florián, ktorý po desaťročia mohol sledovať ich namáhavú a nebezpečnú prácu iba zo vzdialeného dažďového mraku. Keď sa z požiarnikov opäť stali hasiči, záhadne sa objavil. Aj dnes ho môžete vidieť na čestnom mieste v budove, v ktorej majú sídlo košickí hasiči...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
