Na modelárskej burze sme stretli celkom netradičného zberateľa. Peter Bednár z Košíc svoj voľný čas trávi celkom netradične - zbiera autíčka.
Lórant Kulík
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Väčšina z nich je vyrobená v presnej mierke a je identická so skutočným vozidlom. Patria medzi ne aj niekdajšie angličáky, ktoré boli pred rokom 1989 vyhľadávané.
V zbierke má kovové, plastikové, ale aj celkom netradičné modely. Napriek tomu, že je to celkom neobvyklý koníček, záujem o autíčka je stále väčší. "Ja som mal vzťah k autíčkam už v detstve. Potom som ich rozdal, no neskôr som to oľutoval. Keď sa mi narodili deti ,tak som ich znovu začal zbierať. Veľmi ma to baví, keď si ich poukladám do regálov, mám z nich radosť. Ale s radosťou sú aj starosti. Keď sa zaprášia, tak musím každý kus prečistiť, čo mi dá dosť roboty. Robím to rád, lebo pri každom upratovaní objavím ďalšie typy, ktoré chýbajú zo zbierky," prezradil nám P. Bednár.
Najväčším problémom pre zberateľov autičiek je zohnať chýbajúce typy. V dnešnej modernej dobe veľa pomáha internet, lebo zberatelia sa bez problémov nakontaktujú. Potom už nie je problém s výmenou zberateľského materiálu. Cena závisí od značky a od počtu vyrobených kusov. Na internete sú aukcie bežné, takže hodnotu autíčka nie je problém zistiť.
Vďaka mnohým výrobcom si majú zberatelia z čoho vyberať. Vyrábajú sa celkom jednoduché typy, ale nechýbajú ani tie drahšie. "Ja mám v zbierke asi 3000 kusov, takže medzi nimi nájdete takmer všetky typy. K najviac obľúbeným patrí Machbox a Korgi. Jediné auto z Východného bloku ktorú vyrobil Machbox bola Škoda 130. Z našich sú obľúbené najmä tie plastové, medzi nimi je Tatra 613, Škoda Rapid a ďalšie známe typy," dozvedeli sme sa od P. Bednára.
Zbieranie autíčok patrí ku finančne náročným koníčkom. Preto niekedy získať tie vzácnejšie kusy je dosť veľký problém. Zberatelia sa snažia získať "vraky" autíčok od detí. Niektoré sú v horšom, iné sú v lepšom stave. "Keď sa mi podarí niečo zohnať, tak mám z toho veľkú radosť. Autíčka sú väčšinou v dezolátnom stave, takže ich rozoberiem do poslednej skrutky. Namontujem kolesá, doplním chýbajúce časti. Keď túto prácu dokončím, potom autíčko prebrúsim a prelakujem. Keď sú hotové, tak v nich vidím kus svojej práce," dodal pán Bednár.
Najbežnejšie sú kópie novších typov, väčšine sa páčia tie staršie. Tie staršie typy akosi viac priťahujú. Pán Bednár nám na záver prezradil, že má v zbierke jeden Van, ktorý vyrobili v roku 1955. Ten by nevymenil, ani nepredal. Samozrejme miluje aj automobily, ktoré jazdia na cestách. Ak by mal možnosť, tak by zbieral veterány...