pri ktorej zistíte, že sa nemáte čoho obávať. Najprv musíte prejsť dlhým radom všelijakých vyšetrení, zoberú vám trocha krvi a na základe toho zistia, či máte dobrý zdravotný stav na to, aby ste mohli byť darcom. Takisto vám zistia krvnú skupinu a rh faktor.
Keď už máte túto prvú fázu úspešne za sebou a ste pripustení k dobrovoľnému darcovstvu, presuniete sa do ďaľšej miestnosti, kde na vás na stolíku čakajú keksy a litre čaju, pretože mnoho darcov ani len netuší, že pitie veľkého množstva tekutín (najmenej 1 liter) pred odberom je životne dôležité. Po dôkladnom umytí rúk sa presuniete do odberového strediska. Sediac s vystretou rukou, no na druhou stranou otočenou hlavou, spozorniem pri pohľade na pána, ktorý sa tu cíti ako ryba vo vode, evidentne mu nerobí problém sledovať zapichnutie hrubej ihly do jeho ruky. Berie to ako úplnú samozrejmosť.
Počas celej procedúry, ktorá netrvá dlhšie ako päť minút sa nenútene zabáva s kolektívom oddelenia. Zatiaľ čo vám pri pohľade na veľkú ihlu nabeháva zo strachu husia koža a pri jej vybratí klesne tlak, tento pán s tým nemá žiadne problémy. Po mojom niekoľko minútovom poležaní si na lôžku, utekám za pánom, ktorý je v mojich očiach veľkým hrdinom. Po chvíľke zisťujem, že ide o 60-násobného darcu Jána Jaraba. Má 56 rokov a prvykrát sa odvážil darovať krv už pred 21 rokmi - v roku 1983. K darcovstvu ho priviedli kolegovia z práce. Pre nich to bolo úpne prirodzené a tak sa pridal k nim. Práve pri 60 odbere sa rozhodol prednostne poskytnúť krv svojej manželke Terézii, ktorá v tých dňoch prekonala operáciu hrubého čreva. Väčšinou sa jeho krv dostáva na pôrodnícke alebo onkologické oddelenia, kedže je nositeľom vzácnej krvnej skupiny A negatív. Darovanie krvi sa preňho stalo normálnou súčasťou života.
"Spomínam si na jedno posedenie na transfuziologickom oddelení, keď som mal v obidvoch rukách napichnuté ihly (odoberali mu krv aj krvné doštičky súčasne), celá procedúra trvala asi hodinu. "Vtedy som naozaj mal pocit, že už nikdy viac," tvrdí Jarab. Tohto presvedčenia sa však nedržal dlho, lebo o tri mesiace prišiel na transfúzku opäť. Na otázku, či v jeho rodine ide pri darovaní krvi o rodinnú tradíciu odvetil: "Manželka nemôže darovať krv zo zdravotných dôvodov, dcéra mi na tomto oddelení aj pracovala, bola aj darcom, no keď odišla bývať do Kanady, tým sa jej darcovská etapa uzavrela."
Pánovi Jarabovi optimizmus a chuť do života doslova sála z očí. Okrem toho, že miluje svojho staručkého zeleného trabanta, tvrdí, že nemá rád tabletky a je veľmi šťastný, keď ich nemusí užívať. O ľudoch, ktorí nechcú darovať krv si myslí: "Určite je za tým veľký strach alebo u niekoho sebectvo."
Niekľkonásobný darca Ján Jarab dokáže porovnať vývoj darcovstva u nás i v susedných Čechách, raz sa rozhodol darovať krv v časoch silného komunizmu u našich susedov. Udivene ostal stáť pri pohľade na pohodlné lôžko a odberový vak. V tých rokoch však u nás celý systém darcovstva fungoval úpne ináč. "Namiesto lôžka to bola tvrdá posteľ a darca mal ruku prestrčenú cez otvor do veďľajšej miestnosti, kde sedela sestrička, ktorá napojila pacienta na hadičku, z ktorej krv kvapkala do fľaše stojacej na kuchynskej váhe." I keď mu tento zásadný rozdiel spôsobil v tej dobe riadny šok, dnes sa na tejto príhode len zabáva. Pochvaľuje si modernejší systém darcovstva, ktorý postupne prešiel aj k nám.
A čo by odkázal našim čitateľom - nádejným darcom? Aby nabrali odvahu a išli darovať krv aj oni. "Teraz prevláda tendencia, že každý sa stará sám o seba, mnohí si myslia, že im sa nič nemôže stať, no sám som videl mnoho utrpenia a bolesti v nemocniciach (jeho manželka bola viackrát hospitalizovaná) a aj preto som sa rozhodol kráčať touto cestou." Tento príkladný a niekoľkonásobný darca dúfa a verí, že ešte niekoľko rokov bude môcť pomáhať iným vlastnou krvou.
Mnohí ľudia prichádzajú na toto oddelenie v snahe pomôcť, chcú predchádzať tomu, aby ľudia umierali. Mali by sme si všetci uvedomiť, že téma DARCOVSTVA KRVI je stále veľmi aktuálnou a bytostne sa dotýka každého z nás. Môžeme si povedať, že nás sa to netýka, no čo keď zajtra práve my budeme na nemocničnom lôžku a súrne budeme potrebovať tak dôležitú tekutinu pre život a to krv. Zaistenie dostatočného množstva krvi a krvných produktov podstatne znižuje životné riziká všetkých občanov, lebo platí ráno som DARCA - večer môžem byť PRÍJEMCA. Okrem darovania krvi ako celku, existujú v darcovstve aj iné možnosti - darovanie červených krviniek, krvných dostičiek, plazmy, autotransfúzia, takisto existuje možnosť darovať kostnú dreň, či krv z pupočnej šnúry.
Veľmi zaujímavo sa k tejto téme vyjadrila primárka Transfuziologického oddelenia MUDr. Jitka Mačalová: "Pacienti nedovolenkujú." Keď si uvedomíme túto skutočnosť, zistíme, že krvi nikdy nie je dosť a aj preto sa oddelenie teší z každého prvodarcovu. Pre neho má personál pripravený odznak odvahy - Kvapku krvi.
Niekoľkonásobným darcom sa udeľuje Plaketa prof. MUDr. J. Janského (ako prvý rozdelil ľudskú krv do štyroch základných skupín). Pri 10 bezplatných odberoch sa stanete držiteľom BRONZOVEJ PLAKETY, ak máte za sebou 20 takýchto odberov ste držiteľom STRIEBORNEJ PLAKETY. ZLATU PLAKETU máte možnosť získať u žien po 30 bezplatných odberoch, u mužov je to za 40 odberov. Najvyššie DIAMANTOVE ohodnotenie darcov krvi je následovné 60 bezplatných odberov - ženy, 80 bezplatných odberov - muži.
Medzi pravidelných darcov patrí aj 34-ročný Stanislav Krajči, ktorý pracuje ako odborný asistent na UPJŠ v Košiciach. Je držiteľom striebornej Jánskeho plakety, za sebou má totiž 27 odberov. K darcovstvu pričuchol tesne po nežnej revolúcii na začiatku 90 rokov. "Zrazu prišla na ľudí veľká eufória, konali sa veľké podporné akcie darcovstva krvi tak som neváhal a šiel aj ja," povedal Krajči.
Za sebou má už veľa odberov, niekoľko rokov mal v tejto svojej "záľube" pauzu kvôli zdravotným problémom. "Splácam daň aj s úrokmi," prezradil darca Krajči. Pri narodení mu vymenili celú krv a preto sa počas svojho života snaží splatiť dar, ktorý získal pri narodení. Veľký vzor vidí aj vo svojom otcovi, ktorý je dlhoročným darcom.
Zaujímavé je, že niekoľkoroční darcovia (medzi nimi aj Stanislav Krajči) sú hrdí na to, čo vykonali, ale celú záležitosť berú úplne normálne. Na transfúzku chodia len kvôli tomu, aby niekomu pomohli, aby iným zachránili život.
K skúseným darcom krvi bezpochyby patrí aj 54-násobný darca Marián Forrai. Pred niekoľkými rokmi sa mladý Marián rozhodol počas vojenskej služby darovať krv, spočiatku to robil z čírej zvedavosti, tešil sa na novú skúsenosť. Dnes, keď je už milujúci otec dvoch detí a manžel tvrdí: "Jednoducho som už na tom závislý, bez toho by som si už zivot nevedel predstaviť." Familiárne tomu vravieva, že chodí "vypúšťať" zlú krv. Z transfuziologického oddelenia si odnáša veľa zážitkov, zaujímavých stretnutí. "Raz som na transfúzke stretol košického biskupa Mons. Alojza Tkáča (držiteľ diamantovej Janského plakety). Bol to pre mňa ohromný zážitok," zaspomínal si Marián Forrai.
V začiatkoch jeho darcovstva chodili dokonca autobusy plné vojakov. Oddelenie sa veľmi tešilo takýmto "hromadným návštevám". "Všimol som si, že teraz už takéto niečo nie je, skôr tam vidieť mladšiu generáciu," tvrdí držiteľ zlatej Jánskeho plakety Marián Forrai. "Sám sa snažím, aby aj moje deti mali kontakt s darcovstvom. Preto ich veľakrát beriem na transfúzku so sebou. Sú z toho celého úplne nadšené a absolútne sa vďaka tomu neboja ihiel," dodal Forrai.
Primárka transfuziologického odddelenia to dosvedčuje: "Množstvo mladšich darcov naozaj stúpa, tí chodia najmä cez akcie a v skupinkách." Práve táto skupinka darcov je dôležitá, pretože v mládeži je potenciál pre budúcnosť darcovstva krvi.
Košičan Marián Forrai takisto ako veľa iných niekoľkonásobných darcov si pochvaľuje modernejšie technológie a osobný kontakt darcu s personálom. Odvážne štyrikrát do roka zasadá na nemocničné lôžko, aby pomohol tým, čo pomoc veľmi potrebujú. Po odbere má už roky zaužívaný zvyk. "Idem s priateľmi na vínko, cítim sa byť akýsi smädný, moja krv to jednoducho potrebuje," dodáva Forrai. (pred niekoľkými rokmi bolo úplne bežné, že darcom po odbere personál nalieval 2 dcl vínka). Mnohí jeho priatelia ani nevedia o týchto jeho humánnych činoch a keď to zistia ostanú prekvapení. Darcovia sú väčšinou ľudia s dobrým a láskavým srdcom vo vnútri, navonok vyzerajú ako normálni, jednoduchí ľudia.
Motto "daruj krv, zachrániš život" platí len symbolicky. V skutočnosti sa na zachráne jedného ľudského života podieľajú desiatky až stovky darcov krvi. "Ideálne by bolo, keby všetci ľudia poznali svoju krvnú skupinu a boli evidovaní ako darcovia krvi," dodáva na záver primárka transfuziologického oddelenia MUDr. Jitka Mačalová.
Autor: Gabriela ANDRUŠKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
