gróf ťažiť kamene na stavbu ciest a pritom netušil, že kopáči narušia pokoj mŕtvych, ktorí tu odpočívali vyše 4500 rokov! Robotníci objavili akúsi chodbu, ktorá smerovala do stredu kamenistého kopčeka, no domnievali sa, že ide o jaskyňu. Z oblasti sa naďalej čerpali kamene a až v prvej polovici 18. storočia sa o "jaskyňu" začali serióznejšie zaujímať bádatelia z Írska i Anglicka. Tí ihneď rozpoznali, že tu majú dočinenia s niečím, čo nevytvorila matka príroda, ale človek pred stovkami rokov.
Mohylu sprvu pripisovali Keltom, ktorí však v Írsku žili len od polovice prvého tisícročia p.n.l.. Vraj v nej pochovávali legendárnych írskych kráľov z mesta Tora, ktorí tu vládli pred príchodom prvých kresťanov. Profesor Thomas Molyneux z Trinity College v Dubline tvrdil, že mohylu navŕšili v rannom stredoveku dánski dobyvatelia. Ešte v 18. storočí túto teóriu viacerí historici odmietli. Iní odborníci ju dávali do súvislosti so šachtovými hrobmi v Mykénach, alebo predpokladali, že je dielom Egypťanov či Indov.
Všetky tieto dohady sa ukázali ako neopodstatnené, až keď sa na mieste rozbehol seriózny archeologický výskum. Experti zistili, že túto megalitickú hrobku postavili miestni obyvatelia niekedy vo štvrtom tisícročí p.n.l., teda v mladšej dobe kamennej. Už v tomto období muselo v Írsku fungovať pomerne vyspelé spoločenstvo ľudí, ktoré dokázalo vybudovať toto obrovské dielo. Newgrange je totiž staršie aj ako slávnejšie anglické Stonehenge a o "pár" rokov predstihlo i prvé egyptské pyramídy.
Postaviť takýto kolos nebola vonkoncom jednoduchá záležitosť. Dodnes sa presne nevie, ako dlho stavba trvala a koľko ľudí sa na nej zúčastnilo. Ostáva záhadou, ako sem dopravili obrovské balvany, ktoré čneli pred mohylou a neboli rozdelené na niekoľko kusov. Ani vytvoriť návršie, ktoré pozostáva z asi 200 000 ton voľne naložených kameňov poprekladaných vrstvami rašeliny nebola ľahká úloha.
Človek by si myslel, že takáto gigantická hrobka v sebe ukrýva niekoľko desiatok hrobov, no nie je to pravda. Archeológovia v nej zatiaľ objavili pozostatky iba piatich ľudí, spolu s rôznymi kostenými nástrojmi, ozdobami, náhrdelníkmi a šperkami, ktoré tvorili súčasť pohrebnej obety. Kto boli títo ľudia, že sa im dostalo takej pocty, aby mohli byť pochovaní v Newgrange, sa môžeme iba domnievať…
Írsky archeológ profesor Michael Kelly tvrdí, že Newgrange je nielen veľkolepá mohyla, ale zároveň prehistorické observatórium. Poukázal na skutočnosť, že stavba je orientovaná tak, aby svetlo vychádzajúceho slnka presne v deň zimného slnovratu 21. decembra dopadalo do chodby v Newgrange a osvetľovalo vyzdobený kameň na vzdialenom konci hrobky. Tento úkaz, keď slnečný lúč prenikne cez úzku štrbinu dovnútra hrobky možno pozorovať len v období dvoch týždňov okolo zimného slnovratu. Zdá sa, že Newgrange slúžil aj ako starobylá náhrada kalendára, ktorý presne zaznamenával jeden z kľúčových dní roka, zimný slnovrat. Po ňom sa totiž začali dni predlžovať, noci skracovať, čo bolo predzvesťou pomaly prichádzajúcej jari.
V okolí Newgrange sa nachádzajú aj ďalšie mohyly, no nie také obrovské a slávne ako tá, ktorú tu postavili pred 4500 rokmi…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
