ÔSMY DEŇ TÝZDŇA
Najpopulárnejší politik na Slovensku Róbert Fico píše opäť ďalšiu knihu. Po bestselleri Dobrý deň, cestná kontrola, čo bola praktická právnická príručka pre vodičov, sa chce tentoraz zamerať na tému ochranu osobnosti, ktorá je v našich podmienkach veľkou neznámou. Paradoxne na ňu doplatil aj samotný šéf Smeru, ktorého súkromný život sa v posledných dňoch v médiách pretriasal viac ako veto prezidenta Gašparoviča Zajacovej zdravotníckej reforme. Samotná kniha je už tesne pred dokončením, pričom jej uvedenie na pulty predajní PNS a do stánkov s rýchlym občerstvením sa očakáva ešte pred vianočnými sviatkami. Hoci Dado Nagy a ďalší literárni analytici spolu s poprednými politológmi už teraz vášnivo diskutujú o tom, čo by mohlo byť jej obsahom, zatiaľ sa ešte nikto z nich nedostal ani len k jednej vete z tejto knihy roka 2004, ako ju Róbert Fico skromne nazýva. Nám sa predsa len podarilo získať úryvky z jej dvoch kapitol. Zároveň by sme sa chceli poďakovať najmä Fedorovi Flašíkovi, vďaka ústretovosti ktorého sme vám mohli tieto úryvky priniesť. Ešte by sme vás chceli upozorniť, že nasledovné odstavce, ktoré vám prinášame v celosvetovej premiére, sú monológom Róberta Fica a preto nevyjadrujú oficiálne stanovisko našej redakcie.
Úvod
Volám sa Róbert Fico, ale to už asi viete, lebo meno mám aj na obale knihy. Narodil som sa 15. 9. 1964 v Topoľčanoch. Pochádzam z celkom obyčajného prostredia: môj otec pracoval v miestnej fabrike a mama bola predavačkou. Boli sme traja súrodenci, všetci sme študovali na vysokej škole, a tak si každý vie predstaviť, že sme žili skromne a niekedy až poskromne. Sociálne pozadie bolo určujúce pre moje nazeranie na svet, pre moju orientáciu na ľavicové politické strany, keď som sa v roku 1992 rozhodoval vstúpiť do politiky. Ani na chvíľu som vtedy nezaváhal. Predtým som bol členom KSS a nehanbím sa za to. Pri tejto príležitosti musím ešte uviesť, že pochádzam z veľmi silného katolíckeho prostredia, v ktorom moji príbuzní a príbuzné pôsobili ako kňazi a rádové sestry, či misionári na Ceylone, Cypre a niektorí aj v lete na Balatone, čo negatívne ovplyvnilo moje nazeranie na maďarskú národnostnú menšinu. To sociálne, čo je v kresťanstve, sa zachovávalo aj v našej rodine. Dnes som podstatne ďalej v mojom nazeraní na kresťanstvo, nechcem sa vydávať za veľkého katolíka ako R. Schuster, len popisujem skutočnosti, ktoré boli dôležité pre moje rozhodovanie. Našťastie som sa nestal kňazom, ale právnikom. Ako chlapec som uvažoval o troch alternatívach. Prvá bola archeológia, lenže tá sa dala študovať len v Brne a to presahovalo možnosti nášho rodinného rozpočtu. Potom som uvažoval o žurnalistike, ale keď vidím súčasných novinárov, ktorých považujem za spodinu tejto spoločnosti, som aj rád, kým som. A keby ma neboli prijali na právo, na moju tretiu alternatívu, dnes by som bol športovým komentátorom, čo asi nikoho z vás neprekvapí, keďže z tlačoviek Smeru sami dobre viete, že všetko rád komentujem. Štúdium na právnickej som ukončil v máji 1986 ako dvadsaťjedenročný s titulom JUDr., pretože som mal slušné študijné výsledky. To, že som skončil štúdium tak skoro, nebolo moja zásluha. U nás na dedine bolo málo detí, tak ma zobrali ako päťročného do prvej triedy, za čo im doteraz ďakujem, pretože oproti zvyšku národa som vždy o rok dopredu. Po promóciách som si odkrútil vojenčinu a začal pracovať na právnickom inštitúte v rezorte ministerstva spravodlivosti ako vedecko-výskumný pracovník. Už predtým som sa zoznámil s mojou terajšou manželkou, s ktorou máme jedno dieťa.
****
Moje súkromie
Ako som v úvode spomínal, už zopár rokov oficiálne žijem so svojou manželkou Svetlanou, ktorá je tiež erudovaná právnička ako ja. Žiaľ, je smutné, že hyeny v ľudskej koži, ktoré sa vznešene pasujú za novinárov, nám chcú zničiť naše životné šťastie. Pravdou je, že s manželkou máme taký voľnejší vzťah a už sedem rokov spolu nebývame. Vždy som však bol a aj vždy budem sociálny demokrat s liberálnymi koreňmi a preto to nepovažujem za nič neobvyklé. Manželka má svojho priateľa, ja mám svoje milenky a takto nám to fungovalo až do októbra 2004, keď som sa vrátil z pracovnej návštevy Číny. V Pekingu som si bol pozrieť miesto, kde od budúceho roku otvoríme moju novú medzinárodnú právnu kanceláriu pre čínskych súdruhov a súdružky, ktorým nemôžu pomôcť tamojšie úrady, ale ja áno. Plný dojmov a pašovaného tovaru sme aj spolu s mojou asistentkou Zuzkou Kupcovou pristáli na letisku vo Viedni, keď nás zrazu oslepili blesky.
Hneď mi napadlo, že ich tam mohol poslať len ten darebák Flašík, ktorý nielenže spí s Monikou Beňovou, ale ešte sa aj zabáva na môj účet. S mojou asistentkou sme sa priateľsky rozlúčili, nachvíľu som sa k nej pritúlil, zdvihol ju do vzduchu a zatočil sa s ňou, presne ako som to kedysi videl pri lúčení V. I. Lenina a Nadeždy Krupskej. Nežne sme sa chytili za ruky a odviedol som ju do auta. Čo je pre Slovensko typické, bulvárne média z toho začali robiť vedu, no čo bolo najhoršie, musel som to potom vysvetľovať aj našej hovorkyni Silvii, ktorú mám taktiež vyhradenú pre trávenie príjemných chvíľ. Samozrejme, že som do médií odkázal, že všetko to sú absolútne klamstvá a že so Zuzanou máme len pracovný vzťah, no Silvia to ťažko znášala, lebo o Zuzke som jej predtým nepovedal.
Prvá iskra medzi mnou a Zuzkou preskočila pred deviatimi rokmi, keď som zastupoval Slovensko ako agent pred Európskym súdom pre ľudské práva a Zuzana mi asistovala. Silvia k nám prišla až pred troma rokmi a hneď mi padla do oka, a tak som obe striedal podľa nálady. Keď som potreboval vyriešiť pracovné veci, tak som zašiel za Zuzanou, Silvia zas bola pri mne taká uvoľnenejšia. Lenže po tom, čo mi urobili novinári, som musel prehltnúť trpkú pilulku. Nielenže sme sa rozišli so Zuzanou, ale Silvia mi dala facku a odišla nielen z centrály Smeru, ale ešte aj zo Slovenska. Manželka si síce na to zvykla, no teraz sa chce rozviesť a požaduje odo mňa polovicu z nášho trojmiliónového spoločného majetku. Tento škandál bude mať súdnu dohru. Na všetky médiá podám kvôli ochrane osobnosti niekoľkomiliónovú žalobu, lebo mi poškodili nielen moju výbornú povesť, ale zruinovali všetky moje vzťahy. Ešte predtým sa však porátam s Flašíkom a o tom, ako to dopadlo a koľko som vysúdil, napíšem ďalšiu knihu.
P.S. Celú 163-stranovú knihu Sloboda prejavu a ochrana osobnosti vydanú v nakladateľstve Tretia cesta si môžete kúpiť už budúci mesiac za bezkonkurenčnú cenu 199 Sk. Prvých tisíc čitateľov dostane ako bonus prihlášku do Smeru, pričom nasledujúcich 365 dní nebudú musieť platiť členské známky a členstvo v strane tak vlastne budú mať zadarmo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
