všeličo. Od bežnej humanitárnej práce až po organizovanie celoslovenských súťaží v poskytovaní prvej pomoci, či reprezentácie ich družstva na zahraničných. Teraz je v organizačnom štábe, ktorý mimochodom po prvý raz na Slovensku, organizuje Európsku súťaž v poskytovaní prvej pomoci FACE 2005. Očakávajú asi 1000 účastníkov a čas na prípravu rovnakých podmienok, aké zažili vonku, sa kráti. Osobné stretnutie nás tiež utvrdilo v tom, že táto činorodá žena nepozná slovo prekážka.
Zaujala nás a preto sme sa chceli o nej a jej súkromí dozvedieť viac. Začali sme konverzačne. Koníčkami. "Vyšívanie a záhradka. Keby si toto o mne prečítali ľudia, ktorí ma poznajú, šúľali by sa od smiechu," reagovala a priznala, že práve toto ju ani trochu neláka, hoci vyrástla aj býva na dedine. Presnejšie v Kružľovej (okres Svidník). Naopak. Za "mlada" vraj športovala aktívne a pohyb má v krvi dodnes. Medzi najobľúbenejšie koníčky zaradila lyžovanie a vysokohorskú turistiku, cestovanie aj kultúru. Najmä muzikály. Má vraj super sestry a občas si zorganizujú "dámsku jazdu" za kultúrou. Do Bratislavy, alebo kdekoľvek, kde je práve premiéra nového muzikálu, alebo sa deje zaujímavý koncert.
K lyžovaniu a plávaniu viedla od útleho veku aj ich deti. Dnes 31-ročný Slavomír a 29-ročná Ivana nepremeškajú ani jednu možnosť na dobrú lyžovačku, radi plávajú, ale venujú sa aj iným športom. Manžel Anton ju zase naučil rozumieť prírode a vychutnávať vysokohorskú turistiku. Výlety do hôr si plánujú zväčša sami a ako nám povedala, niekedy sa počas výstupov z úcty ku kráse okolia ani nerozprávajú. Svoje pocity si hovoria až potom. Už niekoľkokrát zliezli Vysoké a Nízke Tatry, no aj iné zaujímavé hory na Slovensku. "Som za to manželovi vďačná, lebo z vlastnej vôle by som sa asi neodhodlala. Už dávno, aj keď nám obom roky pribúdajú, ma nemusí presviedčať. Uverila som, že je to úžasný zážitok a zakaždým trochu iný."
Aj na zahraničných cestách preferujú aktívnu dovolenku a snažia sa o danej krajine dozvedieť čo najviac. Polihovanie pri mori nie je ich štýl. To robievali občas, keď boli deti malé a ako silní alergici potrebovali pobyt pri mori. Ako nám s pohodovým smiechom povedala, dlho nemali doma farebný televízor a možno aj iné technické vymoženosti. Peniaze investovali radšej do cestovania. Vyzvedali sme teda, na ktorú z ciest spomína najradšej. "Asi na Čínu. Peking je úžasný. Fascinujú ma aj severské krajiny a som rada, že som dva týždne mohla spoznávať časť Nórska, tiež Belgicko. Veľa sme cestovali aj na juh k moru, ale ten sever ma stále láka a rada by som sa tam vrátila."
O tom, že je dobrou organizátorkou, nás presvedčila v profesionálnom živote, ale nedalo nám, aby sme sa neopýtali, ako je to v súkromí. Delia si domáce práce? "Delíme. Mala som v živote obrovské šťastie, keď som stretla svojho životného partnera. Vo všetkom, čo robím, ma podporuje a dôveruje mi. Keď sa mi darí, teší sa so mnou, keď je to naopak, vypočuje ma, poradí. Nikdy nenechal všetky ženské práce len na mne. Ak doma chýbam, vie ma v rodine zastúpiť. Inak by som sa práci v SČK, kde je nestála pracovná doba, nemohla venovať," reagovala bez zaváhania M. Sakalíková.
Naostatok sme sa opýtali, či je v živote niečo, čo ju dokáže nahnevať, alebo čo bytostne neznáša. Nad odpoveďou neuvažovala ani okamih. Zacitovala výrok Joža Ráža z rozhovoru, kde sa ho pýtali na priateľov a on povedal, že ich veľa nemá, lebo na Slovensku sa úspech neodpúšťa. "S týmto názorom sa plne stotožňujem. V mojom bezprostrednom okolí sú fantastickí ľudia a to ma ženie dopredu. Ak to už chcete počuť, to, čo neznášam, je ľudská závisť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
