Cudzinci sú priatelia, ktorých ešte nepoznáme
Od 7. do 10. októbra sa v holandskom Nijmegene konal trojdňový seminár študentov dejepisu, ktorý organizovala Medzinárodná študentská historická spoločnosť ISHA. Zo Slovenska sa jej zúčastnil Prešovčan Michal Rázus, poslucháč V. ročníka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Ako si sa dostal na tento seminár?
- Dejepisu sa venujem nielen v škole, ale je aj mojim koníčkom. Prostredníctvom internetu som našiel informácie o ISHA a o pripravovanom seminári. Prihlásil som sa, a potom strávil dvadsaťšesť hodín v autobuse a tri dni na prednáškach a seminároch na univerzite v Nijmegene.
Čo bolo hlavnou témou semináru?
- Hlavnou témou bola európska identita. Hľadali sme odpovede na otázky - kto vlastne sú Európania, aké hodnoty, geografické hranice či kultúrno-historické momenty nás spájajú resp. odlišujú od obyvateľov iných kontinentov... Vieme, čo znamená pojem Európa či Európan, často však dostatočne nepoznáme tradície, na ktorých vyrástla naša civilizácia a nevnímame našu európsku príslušnosť v historických súvislostiach. Každý vidí fakty a skutočnosť z trocha iného uhla pohľadu. Ani pre študentov histórie nie je ľahké sformulovať presné definície. Ďalšou témou bola Európska únia a jej miesto v dnešnom svete. Diskutovalo sa aj o vstupe Turecka do EÚ.
Na čom je teda postavená moderná Európa?
- Dnešný obraz Európy najviac ovplyvnili štyri hlavné piliere - antická alebo grécko-rímska tradícia, kresťanstvo, renesancia a osvietenstvo. Kresťanstvo vždy bolo najvýraznejším náboženstvom, ale nemali by sme zabúdať, že nie jediným. Popri ňom tu vo väčšej či menšej miere boli a sú roztrúsené židovské komunity a moslimovia žijúci hlavne vo Francúzsku a v Nemecku. V dejinách 20. storočia je veľkým míľnikom druhá svetová vojna, ktorá bola obrovskou traumou pre celý svet. Preto v západnej Európe zvolili model mierového spolužitia založeného na demokratických princípoch a úzkom ekonomickom prepojení jednotlivých krajín. Jednota vznikala o to ľahšie, že tu stále existovala hrozba východného bloku a studenej vojny.
Aké sú postoje ľudí v západných krajinách k novým členským štátom?
- Tie pocity sú rôzne. Európa po päťdesiatich rokoch bipolarity konečne získava jednotnú tvár, a tak aj väčšiu stabilitu a váhu. Rozšírenie a zjednocovanie nášho kontinentu sprevádza optimizmus, ale aj nedôvera a obavy. Tak ako u nás existujú určité stereotypné názory, že únia nám prinesie zdražovanie a rozpredanie majetku zahraničným firmám, tak sa na Západe boja prílevu lacnej pracovnej sily, čoho dôsledkom sú rôzne reštriktívne opatrenia.
Čo pre teba znamenala účasť na tomto seminári?
- Takéto podujatia sú výzvou pre využitie svojich vedomostí. Je to príležitosť vyskúšať si, či to, čo študenta učia v škole, stačí a či to dokáže uplatniť tak, aby obstál aj za hranicami Slovenska. Dôležitým je aj zdokonalenie poznávania a rozšírenie svojich obzorov a nadviazanie kontaktov. Podobné stretnutia však nie sú iba úzko akademicky zamerané. Je tu vždy aj možnosť bližšie spoznať novú krajinu, neopakovateľných ľudí a ich nazeranie na svet. Mne sa Holanďania javili ako priateľskí a ústretoví ľudia, ktorých vzťah k hosťom výstižne vyjadruje citát na jednej z univerzitných násteniek: ´Strangers are just unknown friends´, v preklade ´Cudzinci sú priatelia, ktorých ešte nepoznáme´.
Plánuješ rozvíjať medzinárodnú študentskú spoluprácu?
- Rád by som inicioval založenie pobočky ISHA v Prešove. Verím, že sa podarí nájsť spôsob, ako vytvoriť podmienky na to, aby sme sa do Európy okrem politikov vo väčšej miere integrovali aj my, študenti.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
