impozantným zjavom na pódiu, keď si na koncertoch vychutnáva každú ľubozvučnú notu, on si vie človeka získať aj svojou vrodenou priateľskosťou. My sme Petka Opeta stretli na septembrovom festivale Divadelná Nitra, kde koncertoval so sviežou bratislavskou formáciou James Ashan.

Koncertovali ste v rámci sprievodných podujatí Divadelnej Nitry. Aký je tvoj vzťah k divadlu?

- Veľmi pozitívny. Bol som dokonca účastník minulých ročníkov, ale už dávnejšie. Okrem toho som v mladších letách sám hrával divadlo. Zabával som sa s tým počas vysokoškolských štúdií na amatérskej úrovni, ale potom som sa začal intenzívnejšie venovať muzike a muselo to ísť bokom. Ale divadlo fakt môžem.

Hrali ste kasické divadelné hry alebo vlastnú tvorbu?

- Vlastnú, lebo mňa baví, keď je človek invenčný a vymýšľa. Tak sme robili vlastné veci. Keď však prišlo na rozhodovanie, bola to jednoznačná voľba. Bezkonkurenčne hudba.

Myslíš, že je lepšie byť odborníkom na nástroj alebo sa postupne zlepšovať popri kapele?

- Sám za seba sa necítim byť fundovaný, minimálne čo sa týka hry na trúbku alebo aj spevu alebo neviem čoho všetkého, do čoho zabŕdam, keď stojím na pódiu. Ja som taký pocitový muzikant. Určite je dobre, keď človek zvláda svoj nástroj na takej úrovni, že keď chce niečo povedať, vedia ruky, prsty alebo ústa podať, to čo si on myslí, že môže. Viem si predstaviť, že by som bol na ďaleko vyššej inštrumentálnej úrovni a vedel by som toho povedať ešte viac. Na druhej strane poznám aj ľudí, ktorým to ide technicky veľmi dobre, ale nemajú invenciu. Takže si myslím, že je to individuálna záležitosť.

Si známy predovšetkým z kapely Polemic, aj keď evidentne robíš veľa iných vecí. Skús objasniť, čo všetko.

- Máš dlhú pásku? Som človek viacerých tvárí, robím naozaj všeličo. Mám normálne zamestnanie, do ktorého chodím každý deň, potom prevádzkujem jednu čajovňu v centre Bratislavy, ale to nie je zamestnanie. To je normálne, vážne, mám z neho príjmy zo závislej činnosti. Okrem toho hrávam v Polemicu, s kapelou James Ashan, a tak...

S Polemicom ste sa nedávno zúčastnili relácie Ladí Neladí spolu s kapelou 'The Chancers'. Aký máš názor na diskusné relácie tohto typu?

- Práve ten diel Ladí Neladí, ktorého sme sa zúčastnili my, sa pri debate veľmi zvrhol. Priznám sa, že som ho zostrihaný ani nevidel, lebo som veľmi nemal chuť, ale chalani hovorili, že nakoniec to zostrihali tak, že to dopadlo celkom dobre. Ale debatovať o muzike a názoroch, navyše s nepripravenými moderátormi niekedy nemá zmysel. Ja mám muziku rád aj ako poslucháč, ale nevnímam ju nejako kriticky. Myslím, že o hudbe sa nemá debatovať, hudba sa má hrať. Ale na druhej strane Ladí Neladí je jedna z možností prezentácie minimálne pre menej známe slovenské kapely v Čechách. Takže kvitujem, že taká relácia existuje, je to o.k.

Sledujete aj iné kapelky podobného žánru na Slovensku?

- Samozrejme, lebo kapiel, ktoré aj koncertujú, sú celkovo štyri. V Bratislave je jedna nová kapela, volá sa Ska2tatonics, potom je to Karavana, Skapra šupina a my. Možno sú nejaké mladé kapely, ktoré hrávajú, ale ešte sa nedostali do toho širšieho povedomia. Ale toto sú jediné tri kapely, ktoré na Slovensku koncertujú, putujú a hrajú ska. Myslím, že je to dosť málo. Ale keď zohľadním fakt, že na Slovensku neexistuje jedna normálna reggae kapela, tak o čom hovoriť.... Reggae je predsa len celosvetovo populárne a u nás je to bohužiaľ takto.

V júni si sa stal otcom, máš synčeka Adamka, je ťažké byť otcom?

- Je to fantastická skúsenosť. Začala som si oveľa viac vážiť ženy. Keď sa niekto stane matkou, na to ani nemám slov, je to obdivuhodné. Starať sa o takého človiečika by som ja asi nedokázal. Nemám síce problém ho okúpať, ísť s ním na prechádzku, pohrať sa s ním...Ale nemôžem ho ani nadojčiť, ani mu nedokážem dať to, čo matka. Nevedel by som sa o neho starať dvadsaťštyri hodín denne. To sú veci dané prírodou.

K Polemicu nedávno pribudla nová speváčka Nika. Prečo ste sa tak rozhodli?

- Cítili sme potrebu zmeny. My sme už mali aj dve, aj jednu ženu v kapele. Boli to saxofonistky, ale teraz sme si povedali, že to chce zmenu a skúsime nejaké dievča, urobili sme konkurz, rozhodli sme sa pre túto Niku, a teraz ju tak zaúčame do tajov remesla, lebo ona je úplný amatér. Nemá žiadne skúsenosti, ani nie je študovaná speváčka a my si ju tak pretvárame na svoj obraz, jej talent, lebo má veľmi príjemný hlas a je to aj veľmi dobrá a pohodová baba. Chystáme s ňou nové veci a chceli by sme na nej postaviť viac nových pesničiek.

Keďze ste zorganizovali oficiálny konkurz, zaujímalo by ma, ako prebiehal.

- Bolo tam asi dvadsať dievčat, aj keď sa ich prihlásilo viac, ale také, čo boli reálne schopné prísť, navštíviť nás a niečo predviesť, bolo dvadsať. My sme si z toho spravili užší výber, z ktorého nakoniec týmto spôsob vzišla Nika. Nebránili sme sa tomu, aby nová speváčka bola len z Bratislavy, spomínam si, že sme mali adeptky aj z Prešova, ale rozmýšľali sme, že je nereálne, aby niekto z tých 400 kilometrov potom chodil na skúšky do Bratislavy. Potrebovali sme babu do koča aj do voza, takú, čo je schopná byť poruke, lebo hrávame ročne tých 80 koncertov, okrem toho sa skúša a veľa sa cestuje. Muselo to byť realizovateľné.

Polemic v Košiciach nekoncertuje veľmi často. Váš aprílový koncert bol zrušený. Prečo?

- Nezrušili sme ho my, ale organizátor. Vo februári sme mali hrať v klube, ktorý týždeň predtým vyhorel. To bola vyššia moc. Ale v Košiciach sme hrali napríklad majáles. Nie je pre nás jednoduché cestovať do Košíc. Priznám sa, že neviem, kedy budeme mať ďalší koncert v Košiciach, ale nevyzerá to ružovo do konca tohto roka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.