život novej Európskej komisie (s mandátom na päť rokov) a precedentne visí vo vzduchu hrozba, že zostava dezignovaného šéfkomisára Barrosa nemusí získať nadpolovičnú väčšinu. Pravidlá sú totiž také, že parlament hlasuje o komisii ako celku - nie o jednotlivých komisároch. A tu je problém, ktorý už tri týždne vzrušuje celú Európu. Volá sa Rocco Buttiglione a je nominantom talianskej vlády (podobne ako napr. Figeľ slovenskej). Barroso mu pridelil rezort spravodlivosti.
Socialisti, komunisti, zelení, liberáli (to sú všetko významné frakcie v EP) dávajú s väčšou či menšou razanciou najavo, že majú problém hlasovať za komisiu, v ktorej by sedel Buttiglione, resp. za komisiu, v ktorej by tento Talian zostal na poste "ministra" spravodlivosti. Tam spadajú totiž aj občianske práva a všelijaké antidiskriminačné politiky. Výhrada znie, že názory Buttiglioneho v týchto oblastiach sú údajne "ultrakonzervatívne".
Talian, ktorý je - mimochodom - aj priateľom a poradcom pápeža, si totiž na vypočutí pred výborom EP pre ľudské práva dovolil povedať, že "homosexualita je hriech" a že "rodina má žene umožniť, aby zostala pri deťoch". Áno, toto sú výroky, ktoré sú pre európsku ľavicu nezlučiteľné s pôsobením v EK. (Pre objektivitu treba dodať, že neskôr pridal Buttiglione - v tlači - ešte zopár provokatívnych vyhlásení. O českom eurokomisárovi Špidlovi napr. povedal, že je exkomunista, čo nie je ani pravda). Tesná väčšina vo výbore odhlasovala, že Buttiglioneho nechce na spravodlivosti vidieť a nech mu Barroso pridelí nejaký ideologicky nezávadný rezort. Portugalec však tak daleko ustúpiť odmietol. Kompromis, ktorý navrhol, spočíva v tom, že sa prerozdelia "citlivé" kompetencie rezortu spravodlivosti medzi ostatných komisárov. Najsilnejšia vzbúrenecká frakcia - socialistov - toto odmietla, liberáli sú rozštiepení a komunisti a zelení budú proti komisii tak či onak.
Tak vyzerajú veci pár hodín pred hlasovaním. V ideologickej rovine sa rieši nesmierne zaujímavý konflikt: Môže byť európskym komisárom človek, ktorý si myslí, že homosexualita je hriech a ženy sa majú starať o deti a domácnosť? Môžeme prijať optiku europoslaneckej ľavice a kričať, že nie. Potom však treba povedať aj b: Buttiglione je extrémista. Takému záveru sa nevyhneme, ak chceme vylúčiť zo spôsobilosti na výkon funkcie človeka (ktorý je, mimochodom, odborne lepšie pripravený ako väčšina iných komisárskych adeptov) len za jeho názory.
Ak sa dohodneme, že s takými názormi komisár byť nemôže, potom sa patrí povedať - ako logický dôsledok - aj C: Extrémisti sú všetci veriaci kresťania. Pretože, všakáno, homosexualitu vníma ako hriešny skutok katechizmus - presne tak, ako napr. aj heterosexuálny mimomanželský styk. Aj ten je z katolíckeho pohľadu hriech; nikoho by ale asi nenapadlo vyčítať Buttiglionemu, keby verejne predniesol názor, že uznáva iba manželský sex a ľudia, ktorí sa nevzali, žijú v hriechu. Vidíme tu teda dvojitý meter, ktorým merajú pokrivené štandardy politickej korektnosti - homosexuáli sú menšina, ktorá je v kurze, o nich sa nesmie hovoriť nepekne. Keby ale Buttiglione netvrdil to, čo tvrdí, nebol by kresťanom. Ak je neprijateľný v európskej exekutíve on, neprijateľný je celý kresťanský svetonáhľad a extrémisti sú všetci veriaci kresťania. To všetko vyplýva logicky zo scenára, keby bola komisia odmietnutá kvôli Buttiglionemu. Revolúcia. Európsky prijateľný bude potom iba jeden názor - ten správny, ľavicový, moderný, pokrokový.
Neodsúhlasenie EK by však bola revolúcia nielen ideologická, ale aj politická. Doteraz EP všetky (dve) komisie potvrdil, len Santerovu (1999) odvolal - pre korupciu (čo je úplne iná káva). Keby dnes EP poslal komisiu k zemi z ideových dôvodov, neurobil by vlastne nič menšieho, než poprel právo národných štátov menovať európskych komisárov. Skutočnosť, že EP nechce komisiu pre jej politické zloženie, by znamenala ďalší dlhý krok k federalizácii Európy. Doteraz nebol žiadny vzťah medzi politickým pôdorysom EP a personálnymi rozhodnutiami vlád v otázke komisárov.
Samozrejme, zmätok je priamym dôsledkom inštitucionálneho guláša, ktorým je celá EÚ. Ak EP dostal právo schvaľovať, prečo by ho raz nemohol využiť? Ak ho ale môže využiť, kde je suverenita národných štátov? Na prípadný pád Barrosovej komisie sa preto a paradoxne tešia aj kovaní eurofederalisti. Výsledok bude ale asi kladný, hoci tesne - znalci pomerov tvrdia, že ako vždy prevážia partikulárne a osobné záujmy. Pozície v E-inštitúciách sú už rozdelené a pád komisie by znamenal roztrhanie celého systému dohôd o funkciách od povaly až dole, ktoré zahŕňajú aj socialistov a liberálov. Takú zodpovednosť si sotvakto na krk vezme. Alebo ktovie - keď na teplých útočí Buttiglione...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
