Milodary ukladali do hrobov so skrčenou polohou mŕtvych - táto vypovedala buď obavy pred návratom, preto zväzovali nohy, alebo vyjadrovala polohu, v akej bol človek pred narodením v tele matky. Pri urnovom pochovávaní spaľovaní, ktoré súviselo s uctievaním Slnka, dávali milodary aj do urien. Keltské žiarové (do zeme dávali zvyšky spopolneného tela) aj kostrové hroby obsahovali bohaté milodary s osobnými predmetmi. U mužov to bol výstroj, zbrane, britva, spony na odev, prsteň, u žien šperky, hrebene, okrem toho u všetkých nádoby s nápojom a mäsom. Slovansko-avarské kostrové mohylníky v Kráľovskom Chlmci, pri Strede nad Bodrogom, v údolí Ondavy v Topoľovke mali skromné milodary - keramika, železní nožíky.
Jazdecký hrob z Barce s pozostatkami jazdca a koňa vydal svedectvo zo staršej doby hradištnej, náčelnícky hrob v obci Zemplín ukrýval pamiatky: staromaďarskú šabľu, rukoväť a pošvu so zlatým zdobením, striebornú čašu, tristo zlatých a strieborných, pohár, vedro okuté železnými obručami pre koňa, zvyšky textílií, kožušín a semená prosa.
Všetky, aj najskromnejšie, hoci aj úlomky podávajú obraz o úrovni hmotnej kultúry človeka vtedajšej doby.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
