Aké sú fóbie známych osobností?
* * *
Zuzka Tlučková sa bojí "živého" mora
Nevie, kedy a ako ju získala, ale už celé roky sa bojí "živého" mora. Panický strach nemá zo žralokov, ale z príšeriek, ako sú medúzy a kraby. Kvôli tomu sa celé roky moru vyhýbala. Svoju fóbiu prekonala až tento rok v Chorvátsku. "Kvôli tým potvorkám sa bojím kúpať v mori, desím sa toho, aby sa ma náhodou pri plávaní nedotkli. Keby sa to stalo, chytila by ma taká panika, že by som sa snáď aj utopila... Preto som sa v minulosti v mori akurát tak po pás ovlažila. V mori som sa nekúpala možno aj desať rokov. Až toto leto som začala pracovať na tom, aby som si mohla trochu i zaplávať," prezrádza Zuzana.
Ako poznamenáva, pod jej panický strach z mora sa možno podpísali rozličné prírodopisné filmy, ktoré približujú pestrý podmorský svet so všetkým, čo k nemu patrí. "Nebola som s tým ani u žiadneho psychológa. Keďže je to iba sezónna záležitosť, nezdalo sa mi to nevyhnutné. Ale skúsila som to prekonať sama a podarilo sa, aspoň čiastočne, aj keď ma to stálo obrovské psychické vypätie," dodáva herečka.
(jg)
* * *
Gustáv Krajči má fóbie z politikov
"Mám fóbiu z niektorých politikov. Podobné trápenie so súdmi ako má košické divadlo mám dnes totiž aj ja. Od roku 1999 ma prenasledujú a dodnes neboli schopní rozhodnúť o mojej vine a nevine. Pričom podľa slovenskej ústavy má človek právo na rýchly a spravodlivý proces. Z toho vyplýva, aj celá moja fóbia na politikov, ktorí to celé spustili," hovorí exminister vnútra, teraz poslanec NR SR.
(hra)
* * *
Strach z lietania prekonával Miroslav Etzler alkoholom
Český herec Miroslav Etzler je bývalým reprezentantom v lezení po skalách, výšky mu nerobia nijaké problémy. Na naše prekvapenie, cesta lietadlom z Prahy do Košíc, kde hrali so Zuzanou Bydžovskou v rámci Višegrádskych dní hru Na ocet, mu robila obrovské problémy. "Strašne sa bojím lietania. Radšej by som šiel teraz do Prahy pešo. Prežíval som to už dva týždne dopredu," prezradil bez otáľania.
Ostrieľaný horolezec má fóbiu z lietadiel najmä preto, že v nich nemôže na rozdiel od skál nič ovplyvniť. "Akonáhle sa to s vami začne hojdať, nemôžte robiť nič. Môžete sa akurát tak schúliť na sedadle. V časoch keď som ešte chlastal, som strach z lietania prekonával alkoholom. Nikdy nezabudnem ako som sa na letisku v New Yorku od strachu tak zdrúzgal, že som sa neplánovane prebral kdesi v Miami," spomína si Miroslav Etzler.
(hra)
* * *
Vilo z NoName: Kukurica? Nie!
"Nenávidím kukuricu," priznáva basgitarista NoName, Viliam Gutray. "Keď sme boli s bratom malí, často sme chodievali na chalupu, kde nám nerástlo nič iné len kukurica. Rodičia nás ňou celé tie roky napchávali, varenú kukuricu som musel jesť doslova nasilu."
Dnes sa kukurici pre istotu oblúkom vyhýba. "Keby som bol taký hladný, že by mi hrozilo, že od hladu zomriem, vtedy by som možno zjedol aj kukuricu, ale inak ju nejem vôbec. Dokonca ju vyberám aj zo šalátov," smeje sa basák.
Zvyšok kapely s fóbiami problémy údajne nemá, možno ešte spevák Igor, ktorého v minulosti pohrýzol pes. Dnes si dáva na štvornohých priateľov človeka väčší pozor. "Igor má rád zvieratá, ale myslím, že pred psami, najmä tými väčšími má odvtedy rešpekt," prezrádza na spoluhráča Vilo.
(las)
* * *
Herca Róberta Šudíka láka, čo iných desí
Róbert Šudík, herec Štátneho divadla Košice, sa v tom čo iných desí a spôsobuje im fóbie, vyžíva. Jaskyne, malé priestory, dlhé chodby, skaly... To ho láka. "Tým tajomnom. V detstve som napríklad študoval všetky kanály. Vždy som za to dostal aj bitku, no vliezol som tam opäť," hovorí herec. "Ak idem do prírody a objavil by som tam nejakú dieru v skale, už by som sa tam pchal. Aj keby som bol sám. To lákadlo je totiž väčšie ako strach, ktorý mám."
Najnovšie však R. Šudík v dabingu zistil, že má fóbiu z cudzích priezvisk. "Keby to bolo napísané malým písmenom, tak to prečítam úplne bez problémov. Ale akonáhle tam vidím veľké písmeno, hneď to skomolím. Proste fóbia," smeje sa herec, ktorý sa s tým bude musieť v najbližších dňoch popasovať.
(ato)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
