Štiavnických vrchoch, alebo Cerovej vrchovine, aj tu si nájdu milovníci skalných partií objekty záujmu. Sú to napríklad známe Hermanovské skaly (Údolie obrov), Rankovské skaly, alebo Zámutovské skaly. Práve posledne menovanému územiu sa budeme dnes venovať. Zámutovské skaly sú vyhlásené za Prírodnú rezerváciu na rozlozhe 30,67 ha od roku 1980.
Chránené územie tvoria výrazné andezitové skalné útvary na severovýchodnej strane Slanských vrchov, a to hrebeň Čiernej skaly (Jasiná, Jaseňový hrebeň) a hrebeň Zámutovských skál (Čulkov). Hrebene sú od seba oddelené tvrdou lesnou cestou vedúcou z Rudlova do Javorovej a dolinou potoka tečúceho do Zámutova. Obidva oddelené hrebene sa tiahnu v smere severozápad - juhovýchod. Hrebeň Čiernej skaly má nadmorskú výšku od 590 - 725 m, hrebeň Zámutovských skál od 650 - 825 m.
Vegetácia oboch skalných hrebeňov v podstatne rovnaká. Na strmých svahoch exponovaných na severovýchod rastú bukovo-javorové a lipovo-jaseňové sutinové porasty, vrcholy hrebeňov a svahy exponované na juhozápad pokrývajú teplomilné dubiny. Na svetelne a tepelne exponovaných stanovištiach hrebeňov, na výslnných skalách a nezalesnených čistinkách sa uchováva vzácna teplomilná a suchomilná vegetácia. Pre jej vývoj boli rozhodujúce tepelné podmienky, ktoré na vrchole hrebeňov a na južne exponovaných svahoch sú najoptimálnejšie.
Celkom odlišná je vegetácia na skalách, ktoré sú pod úrovňou stromov a kde svetelné a tepelné podmienky sú zásadne iné. Teplomilné skalnaté hrebene sú porastené bohatou krovinatou vegetáciou. Zo vzácnejších druhov tu miestami rastú väčšie skupiny tavolníka prostredného, skalníka obyčajného, na hrebeni Zámutovských skál vzácne rastie aj dráč obyčajný a mukyňa obyčajná. Na zatienených a chladnejších stanovištiach rastie roztrúsene ríbezľa alpínska a častejšie ruža ovisnutá, na stanovištiach kyslých bučín (vrcholy s trávnatým porastom smlzu trsťovitého a chlpane belasej) charakteristický druh týchto biotopov zemolez čierny. Bežný a častý je egreš obyčajný, jarabina vtáčia, zemolez obyčajný, bršlen európsky, trnka obyčajná, veľa krovinatých i stromovitých hlohov a javorov poľných, baza červená, baza čierna, lykovec jedovatý a iné. Zaujímavý a charakteristický je tu bylinný podrast. Najbohatší a najkrajší je najmä jarný aspekt, keď masovo kvitne chochlačka dutá, veľmi častý je aj áron alpínsky, roztrúsene rastie ľalia zlatohlavá.
Na úpätia skál a sutín s nahromadeným humusom sa viaže bujná nitrátofilná vegetácia. Sú to jednak nápadné a voňavé porasty mesačnice trvácej, jednak múrovníka lekárskeho, ktorý v celých Slanských vrchoch rastie pravdepodobne len na týchto lokalitách. Na lesnej čistine na Čiernej skale rastie ďatelina šarišská. Pod Čiernou skalou na juhozápadných svahoch v pásme kyslých bučín rastie na väčšej ploche v Slanských vrchoch
pomerne vzácna kostrava horská.
Najvzácnejšia je vegetácia na terasách kolmých stien a vrcholoch skál. Miestami majú tieto skaly bizarný, vežičkovitý tvar, niektoré časti sú neprístupné. Práve tu sa už dávno vyvíjala reliktná vegetácia charakteristická pre andezity východného Slovenska. Len na malých plochách, na najviac exponovaných skalách sa fragmentárne vyvinulo charakteristické spoločenstvo skalného reliéfu Slanských vrchov s kostravou dalmatskou a nátržníkom piesočným. Botanicky významné sú na skalách najmä žlté trsy tarice skalnej, skalnice horskej, slezinníka severného, vudsie skalnej, cesnaku horského, skalnice srstnatej, na výslnných čistinkách porasty medničky sedmohradskej, fialky trojfarebnej sklanej, luskáča lekárskeho a i. Pod skalami na zatienených miestach rastie valeriána trojená, miestami aj čučoriedka obyčajná, alebo spoločenstvá machov so sladičom obyčajným. Na skalách a v teplomilnejších porastoch prevláda tráva lipnica hájna.
Zo zoologického hľadiska je hrebeň Zámutovských skál známy bohatým výskytom jelenej a srnčej zvere, častý je tu jariabok hôrny, užovka stromová a na výslnných skalách jašterica múrová.
Chránené územie je sprístupnené vrcholovým turistickým chodníkom, využívaným najmä v letnom období, a to nielen turistami, ale často sa tu konajú aj školské výlety a prírodovedné exkurzie. Skalný reliéf má veľký význam z vedeckého hľadiska. Reliktná kvetena je dokladom dávneho vývoja vegetácie a prirodzeného osídľovania obnažených skalných stanovíšť vulkanitov v osobitných podmienkach Slanských vrchov.
BEDEKER
Prístup: Východiskom na Zámutovské skaly je obec Zámutov, kam sa najlepšie dostanete cestou z Vranova nad Topľou. V obci (274 m) sa začína modro značený chodník, ktorý vedie postupným stúpaním proti prúdu potoka Čaklovec. Stúpa až ku vrcholovým partiám Čiernej skaly (751 m, 1 a 1/4 h), odkiaľ sa ponúkajú zaujímavé pohľady. Značka ďalej pokračuje križovatku so zelenou značkou pod Praporcom a buď schádza do Hermanoviec nad Topľou (280 m, 3 h), alebo vedie na hlavný hrebeň pohoria, do sedla Grimov Laz (943 m, 3 h) a ďalej zostupuje do Zlatej Bane (590 m, 4 a 1/4 h).
Zaujímavosti okolia: Dubnícke opálové bane, Hermanovské skaly, hrebeň Slanských vrchov - Šimonka, Čierna hora.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
