do nových, nepoznaných a búrlivých vôd. To, že sa bruselský parlament vzpätil, je precedens, ktorý má potenciál písať dejiny. Zakladá sa na dvojsečný vývoj, ktorý môže spieť buď k posilneniu EP a federalizácii Európy, alebo k explózii, ktorá ako svoju prvú obeť roztrhne projekt euroústavy.
Premiéri a ministri zahraničia dvadsaťpäťky, ktorí sa v Ríme práve dnes schádzajú k slávnostnému podpisu tohto dokumentu, majú o čom meditovať. Už dnes možno spustia kuloárne rozhovory o prípadných rošádach v komisii. Ak si naozaj želajú, aby Barroso s novou zostavou skladal reparát už na novembrovom pléne EP, majú na "vynegociovanie" tak dva týždne. Je však možné, že túžby a myšlienky významnej časti eurolídrov sa uberajú opačným smerom a exšéfkomisár Romano Prodi, ktorý sa vôbec nebránil zotrvaniu v úrade, bude presluhovať ešte dlhé mesiace. Aj s torzom starej komisie (ktorej väčšina členov už dávno funguje v nových zamestnaniach).
Argument, prečo by sa vodcovia nemuseli až tak ponáhľať, respektíve by sa rozhodli trvať na komisii starej, dal sám EP: Odmietnutie Barrosovej zostavy nie je vyhlásenie boja s EK, ale s národnými štátmi. Keby totiž premiéri pristúpili na hru, že schvaľovacie právomoci EP smerom k EK nie sú formálne, ale reálne, uznali by pred tvárou Európy, že menovanie komisárov nie je suverénnym právom štátov, ale delená kompetencia s EP. Toto by znamenalo zásadný prielom do filozofie, že EÚ je zväzkom zvrchovaných štátov; ak môže parlament ktorémukoľveku štátu zmeniť nomináciu komisára, nedá sa asi o suverenite rozprávať. (Pozor - tu nejde o nejaký zmluvne dohodnutý prenos suverenity. Všetky štáty na práve menovať vlastných komisárov striktne trvajú. Preto EP nedostala právo posudzovať jednotlivých komisárov, iba orgán ako celok. Tak to zostáva aj v návrhu ústavy.) Tento precedentný aspekt si uvedomujú všetci lídri a to je prvý dôvod, prečo sa môžu nájsť viacerí, ktorí budú trvať na pôvodnej komisii. Resp. na kompromise s kozmetickými presunmi vnútri komisie, s čím neuspel v prvom kole Barroso.
To je systémová bariéra. Politicky je dohoda podmínovaná skutočnosťou, že spúšťačom krízy bol síce odpor ľavice k nominantovi talianskej vlády, ale ľudová frakcia, ktorá je v EP najsilnejšia, dáva zreteľne najavo, že ak má byť vymenený Buttiglione, tak odísť musí aspoň jeden socialista a jeden liberál (tých posadil Barroso napriek slabosti v EP do komisie až 9, aby získal podporu frakcie, ktorú napokon nedostal). Kandidátov je požehnane. Odborných či iných výhrad (podozrenia z klientelizmu) bolo akurát dosť. Najmä k Maďarovi László Kovácsovi, ktorý ako dlhoročný (a do začiatku novembra ešte stále v úrade) minister zahraničia nevie rozoznať plyn od elektriny a dostal rezort - energetiky. Keďže nominácie komisárov boli temer všade predmetom zložitých kompromisov, dotknuté vlády sa budú brániť aj z vnútropolitických dôvodov. Napríklad Kovács je vážny kandidát na odstrel - ak ho ale premiér Gyurcsány obetuje, zrúti sa systém dohôd a kšeftov, na ktorom stálo riešenie nedávnej vládnej krízy v Maďarsku. Podobne v Taliansku - Buttiglione by sa musel vracať do už napoly obsadeného kresla ministra pre eurointegráciu (Kovács už späť nemôže - od novembra nastupuje nový minister).
Dočasné stop pre Barrosa oslavuje euroľavica ako víťazstvo demokracie. Aby to mohla byť pravda, muselo by byť jasne (euro)ústavne zakotvené, že komisia je odvodená od parlamentu a jemu sa zodpovedá. Od toho sme ďaleko - nič takého nenavrhuje ani nová ústava. Kríza, ktorej sme svedkami, je jednoducho inštitucionálno-právny zmätok. Zmluvy, na ktorých dnes funguje EÚ, takúto situáciu nepredvídali. O tom svedčí aj nulová úprava tzv. úradujúcej komisie - žiadny text ani paragraf nehovorí o Prodiho predĺženom mandáte ani čiarku, nie je jasné, čo bude s odbormi a agendami, ktoré už komisárov fyzicky mať nemôžu, keďže sa rozutekali.
José Manuel Barroso neurobil dobre, keď sa zľakol hlasovania a svoj návrh stiahol. Situácia nemohla byť horšia ako je teraz, ani keby komisia naozaj neprešla. Šanca bola - pozorovatelia šacovali asi 50:50. Socialisti a tzv. liberáli slávia takto v parlamente lacné víťazstvo, pričom ani nemuseli preukázať, že majú naozaj také "gule", že by sa odvážili aj naostro... Streda v EP nesie aj precedentné ideové posolstvo: Tradičné názory na etiku a rodinu sú prekonané, ľavicovo-feministické videnie tém ako napr. homosexualita a postavenie ženy patria k európskemu hodnotovému základu. Zatiaľ - všetkým dňom ešte nie je koniec. Poprava celej komisie kvôli konzervatívnemu názoru Rocca Buttiglioneho je rozbuška, ktorá eskaluje kultúrnu vojnu o budúcu tvár Európy a jej ozajstné hodnoty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
