Bielik) ho v istom zmysle radí vyššie tá okolnosť, že kauza je vlastne dvojičková - podozrenie z korupcie je polovica príbehu, druhá polka je bytový škandál na Furči a v pozadí jasná sprenevera.
Radi by sme si všetci už nechali ukázať výsledok - vyšetrovanie i väzba trvajú už dlhšie ako pol roka a naozaj nie je celkom jasné, či by sa veci nemohli hýbať rýchlejšie. Fakt je ten, že ak viceprimátor za SDKÚ z toho vylezie bez úhony, vysúdi celkom zaujímavé prémie za materiálne i nemateriálne ujmy. Možno aj podstatne vyššie, než bol údajný úplatok. Ale bez irónie - nespravodlivá väzba je svinstvo a krutá skúsenosť na celý život, akú nikto nemôže želať nikomu. Štátna moc, ktorej základnou povinnosťou je v rovnakej miere aj bojovať proti zločinu, aj ochraňovať základné slobody občanov, by na to mala pamätať v každom jednotlivom prípade. Väzba nie je trest, ide o nesmierne vážny zásah do osobnej slobody, na ktorý vždy musí existovať nespochybniteľný dôvod. A mnohí môžeme zdieľať pocit, akoby dvaja siloví ministri mali občas sklony tento aspekt podceňovať a zľahčovať. Môžeme sa uzniesť aj na tom, že prezumpcia neviny nie je tá stránka veci, na ktorú by Palko a Lipšic kládli vo svojich verejných vystúpeniach prehnaný dôraz. Takýto pocit môžu mať aj onakvejší klienti väzobných stíhaní, prejavovať ľútosť nad ktorými by nás nenapadlo ani na sekundu - napríklad Ivan Lexa, Jozef Majský, Vladimír Fruni.
To všetko je iste problém. Na chyby a omyly nielenže môžeme, ale aj musíme poukazovať. Podmienkou je nezaujatosť, základná súdnosť a elementárny cit pre mieru. To, čo predviedli aktivisti Michal Kravčík a spol. v Bratislave, kde prišili dokazovať nezákonnosť Čuňovej väzby, o zdravom rozume nesvedčí. Po argumentoch, ktoré zazneli, vyzeráme teraz v Košiciach ako kompletní magori tak trochu všetci. Ak totiž člen mestského zastupiteľstva tvrdí, že Čuňo je obeťou akéhosi sprisahania, lebo bol "príliš nebezpečný v košickej komunálnej politike", tak v Bratislave sa musia pýtať, že asi aké lQ vychádza na radového Košičana, ak takéto bludy hlása poslanec. Kto mohol vnímať Čuňa ako nebezpečného až do tej miery, že angažoval Merjavého, aby z toho milióna, ktorý dlží (to je Čuňova verzia), zaranžoval úplatok? Odkiaľ by sa ten pán záhadný, pre koho bol Čuňo nebezpečný, dozvedel, že Merjavý mu dlží milión? To bola vec verejná? Koľko trávy treba vyfajčiť, aby také halucinácie fungovali?
Výraz "politický väzeň" používal doteraz na Slovensku len zaniknuvší denník HZDS v súvislosti s - Lexom. Teraz Kravčík. Dobre vyzeráme - ako u blbých. Nejaký Slavomír Lesňák pripravoval pre SME článok o mestských lesoch, ktorý potom nenapísal. Nejaký iný Lesňák je sekčný šéf na ministerstve obrany a kandidoval do EP za Slobodné fórum. A čo na to Kravčík? Pýta sa: Je to len zhoda náhod? A ďalšia skvelá otázka: Je zhoda náhod, že novinárka, ktorá zakladala SF, moderovala tlačovku ochranárov proti nemu, Kravčíkovi? Čistá pakáreň. To aká veľká diera v lebke musí byť, aby niekto dokázal takto kombinovať? (Dáme ešte jeden tip: Je zhoda náhod, že človek, ktorý bojoval za predaj mestských lesov proti Kravčíkovi, sa volal Lesňák??) Rovnakú logiku má "dôvodné podozrenie", že kauza zapadá do akejsi predvolebnej kumulácie afér a škandálom okolo Čuňa sa mala ovplyvniť verejná mienka proti kandidátovi SDKÚ na úrad prezidenta. Fajn - ak je to tak, potom prečo už nie je Čuňo dávno na slobode? Voľby boli, Kukan prehral, verejná mienka bola ovplyvnená. Akurát tie byty na Furči sa furt nestavajú a nestavajú...
Komu tento typ uvažovania niečo pripomína, je na dobrej stope. V slovenskej politike má tradíciu. Asi nejako podobne vznikla skupinka, ktorú si v hlave skladal a potom do pavúkov kreslil Mikuláš Dzurinda. Ešte pred ním robil politické rozhodnutia na základe paranoických videní iný pacient - Vladimír Mečiar. Hrozná choroba - postihnutý skladá do absurdných kontextov udalosti a veci, ktoré by človeku, ktorému neruplo v bedni, v živote do súvisu dávať nenapadlo. Musí nájsť vysvetlenie, konformné s jeho pravdou a obrazom sveta, lebo nie je schopný sa zmieriť s možnosťou, že by realita mohla vyzerať aj inak.
Neexistuje zatiaľ rozumný dôvod predpokladať, že Palkovi vyšetrovatelia konajú nezákonne či rovno na politickú objednávku. Môžu chybovať, čo sa im už - mimochodom - aj stalo. Treba veriť, že Čuňova kauza bude vyšetrená dôsledne a pravdu sa dozvieme. Ak sa preukáže jeho nevina a nedôvodnosť väzby, nikto normálny v Košiciach smútiť nebude. A potom nadíde aj čas, aby minister obhájil kroky vyšetrovateľov. Nátlakové akcie a šírenie paranoidných bludov ale ešte nikomu na slobodu nepomohli. Len na kliniku…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
