podpore európskych lídrov, vyhral by takmer iste znovu Kerry. Jediný, kto naozaj podporil republikána Busha je taliansky premiér Silvio Berlusconi a ruský prezident Vladimir Putin. Ďalší, na čele s Britom Tony Blairom, sú Bushovi spojenci, s Kerrym by si ale asi rozumeli lepšie. A ďalší majú Busha za hlupáka, ignoranta a stelesnené zlo.
Malá zrada
Mohlo by sa zdať, že Európa v tom má jasno: lepší je Kerry. Až také jasné to ale nie je. Kerry má totiž určite bližšie k Bushovi než k Blairovi, Dzurindovi či Chiracovi. Víťazstvo Johna Kerryho by tak mohlo byť malou zradou pre všetkých Európanov, ktorí o ňom dnes snívajú. Základné rozpory medzi Európou a Amerikou totiž Bushov prípadný odchod nezmení.
Bush či Kerry, rozdiel bude len v tóne komunikácie, v spôsoboch a úsmevoch. Nie je to málo, na rozprávku o neutíchajúcej láske medzi Európou a Amerikou to ale nestačí.
Ani Kerry totiž zásadne nezmení politiku voči Izraelu a Palestíne, ani Kerry si asi nebude môcť dovoliť nadšene priskočiť ku Kjótskemu protokolu o emisiách skleníkových plynov, ani Kerry nepristúpi k Medzinárodnému trestnému tribunálu, ani Kerry neustúpi Európe pri obchodných vojnách, ani Kerry neodíde z Iraku.
Irak
Spory medzi Európou a Amerikou sa vyhrotili práve na Iraku. A Irak by mohol byť najrýchlejšie koncom európskych ilúzií o Kerryho inakosti.
Predvolebná kampaň, ale aj hlasovania senátora Kerryho sú jasným dôkazom, že by v Iraku toho až tak veľa nemenil. Teraz hovorí o Bushových zlyhaniach, o zbytočnej vojne, ktorá vznikla na základe nesprávnych informácií tajných služieb. Ak by sa však stal prezidentom, len ťažko by z Iraku mohol odísť.
Veľmi rýchlo by sa ukázalo, že Kerry o Iraku myslí určite viac ako Bush než Chirac, či Schröder. V Bielom dome by bol pre nich v konečnom dôsledku nepríjemnosťou. Demokrat stále opakuje, že na rozdiel od Busha by do Iraku prizval viacej spojencov. Tí by mu však s najväčšou pravdepodobnosťou povedali rovnaké nie ako povedali Bushovi.
Problém nie je v Bushovi, ale v náhľade na bezpečnosť. Šéf bruselskej pobočky German Marshall Fundu William Drozdiak, ktorý je expertom na transatlantické vzťahy, agentúre Reuters povedal, že v pozadí je nepochopenie amerických obáv po 11. septembri. Európa nechápe, že pre Ameriku sa všetko vtedy zmenilo a na svet sa odvtedy pozerá úplne inak. Bush aj Kerry.
Ktorý teda?
Ktorý by teda bol pre nás lepší? Väčšina Európanov je presvedčená, že Kerry. "Keď nič iné, vniesol by nový vietor. Zmena by mohla byť aspoň na chvíľu na niečo aj dobrá," hovorí riaditeľ bruselskej pobočky washingtonského Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson ale upozorňuje, že práve ľudia, ktorí po nej najviac túžia, môžu už veľmi rýchlo ľutovať. "Identita Európy je teraz postavená na antiamerikanizme. Pre tieto antiamerické sily by teda bolo lepšie, keby vyhral Bush. Ak vyhrá Kerry budú musieť prísť s niečím iným, ako len s odporom voči Amerike."
Ak by vyhral Bush, pokojne by mohli pokračovať. Mali by na koho všetko zvaľovať. Bush by však mal aj reálne pozitíva: prinajmenšom to, že už vieme, s kým máme do činenia. A tiež, že veľmi horšie by to už nemohlo byť. Analytici sa zhodujú, že v druhom funkčnom období by bol Bush ústretovejší.
Matúš KOSTOLNÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
