problém sa dotýka najmä stredoškolákov, prípadne žiakov ôsmeho a deviateho ročníka základných škôl. Mladší utekajú z domu len ojedinele - vtedy môže ísť najmä o psychické poruchy akou je hyperaktivita a podobne.
K ÚTEKU MÔŽE VIESŤ ČOKOĽVEK - OD VÝSMECHU PO TÝRANIE
PhDr. Anna Truksová, vedúca oddelenia poradenstva v osobnostnom vývine a psychoterapie, nám zhrnula najčastejšie dôvody takéhoto činu. Tým prvým je podľa jej slov nedostatok taktu zo strany rodiča, potláčanie snahy dieťaťa o samostatnosť či príliš autoritatívne kladené podmienky a požiadavky. "Mladý človek potrebuje rešpekt a pocit, že si jeho názor vážia a berú ho do úvahy. Ak ho rodičia nevypočujú a nie sú ochotní s ním debatovať o probléme, môže dieťa z domu ujsť, aby si vynútilo pozornosť."
Ďalším dôvodom je zosmiešňovanie mladého človeka, či už pred kamarátmi alebo v domácom prostredí. Ironizácia jeho názorov a správania takisto môže vyústiť k úteku z domu. "Problémom môže byť aj porovnávanie dieťaťa s priateľom či súrodencom, nespravodlivosť rodiča, ktorá sa dá vystihnúť známym príslovím - vodu káže, víno pije." Dôvodmi úteku môžu byť napríklad aj zákaz stýkať sa s partnerom, úsilie o pozornosť okolia, časté sú aj demonštratívne úteky, ktorými dieťa bojuje o moc, no a v neposlednom rade týranie a zneužívanie dieťaťa.
CHYBA JE V KOMUNIKÁCII
Výrazný nárast prípadov je v dňoch, kedy sa odovzdávajú vysvedčenia a cez letné prázdniny. "Ťažko povedať, či je chyba na strane rodičov alebo dieťaťa, to záleží od jednotlivých rodín. V každom prípade útek z domu nie je riešením. Ak má dieťa nejaký problém, môže sa obrátiť na dospelého, ktorému dôveruje, na psychológa či na niektorí zo sociálnych úradov. Takisto existuje linka dôvery, na ktorú môže hocikedy zavolať. Vypočujú ho psychológovia a poradia mu, čo má robiť," hovorí psychologička PhDr. Anna Rybáriková z Centra psychologicko-poradenských služieb. "Niekedy môže byť chyba aj v komunikácii, rodičia niekedy ani nevedia, prečo dieťa ušlo a sú nešťastní, že zlyhali vo výchove," dodáva doktorka Rybáriková.
"UŽ NIKDY BY SOM TO NEUROBILA"
Dáša ušla z domu asi pred dvoma rokmi. Vtedy nevidela iné riešenie. "Jednoducho som si myslela, že to ináč nejde, a tak som ušla. Mala som vtedy 15 rokov. Bola som preč mesiac, navštívila som Prahu, Plzeň.. Nevedela som, čo bude ďalej. Nechcela som sa vrátiť, ale nevedela som si ani predstaviť, čo bude o rok, o dva... Našťastie som stretla veľa dobrých ľudí, ktorí mi pomáhali, nikdy som teda neostala bez strechy nad hlavou. Raz som spala dokonca v maringotke, to bolo vtedy, keď som bola v Plzni," smeje sa Dáša.
V tom čase ju už hľadali aj v Čechách a práve tam ju našli. "Bola som nahnevaná, vôbec som sa nechcela vrátiť, myslela som si, že sa nič nezmení. Teraz ale viem, že to bola hlúposť. Myslela som si, že môžem žiť bez školy, bez rodiny, bez práce. Ale keď som prišla domov a videla som, ako sa rodičia trápili a báli sa o mňa, hneď som to oľutovala. Pripadala som si hrozne, že kým som sa ja zabávala na koncertoch, oni nemohli spať a netušili, čo so mnou je."
Dášu našťastie nevylúčili zo školy. Dostala trojku zo správania za neospravedlnené hodiny, ale profesori sa k nej správajú ako predtým. Napriek tomu, že sa jej nič nestalo a nemá na svoj útek zlé spomienky, hovorí: "Už by som to nikdy neurobila. Neviem si predstaviť, čo by som robila, keby ma policajti nenašli, kde by som teraz bola... Som rada, že som doma," dodáva.
VÄČŠINA SA NECHCE VRÁTIŤ Z HRDOSTI
RNDr. Annu Truksovú navštívilo niekoľko rodín, v ktorých sa vyskytol takýto problém. "Ja som tam len ako pozorovateľ a zároveň 'moderátor'. U psychológa si totiž rodičia a dieťa povedia veci, ktoré by si za normálnych okolností nepovedali. Dokážu sa tak lepšie pochopiť."
Mnoho mladých si už po troch dňoch mimo domu uvedomí, že to nebolo správne, nechce sa však vrátiť z hrdosti. "Ak už dieťa naozaj musí odísť z domu, malo by to byť bezpečné. Malo by dať vedieť priateľom, kam išlo a určite neodchádzať nikam s cudzími ľuďmi," uzatvára Anna Rybáriková.
DÔLEŽITÉ TELEFÓNNE ČÍSLA
V živote často nastane situácia, z ktorej zdanlivo nejestvuje východisko. Riešenie sa však vždy dá nájsť. Ak si neviete rady, môžete sa so svojím problémom obrátiť na odborníkov. Tých nájdete na nasledujúih telefónnzh číslach.
Linka dôvery055/615 27 30
055/622 23 23
Linka nádeje055/644 11 55
Linka záchany dieťaťa0800 123 232
Slovenská nádej dieťaťa0800 114 343
(don)
Autor: Dominika Uhríková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
