môže byť dnes jediné: Výsledok prezidentských volieb v USA. A nielen na Slovensku, ale všade - ide o jednoznačne najdôležitejšiu udalosť politického roka. Voľba prezidenta USA je voľbou najvplyvnejšieho a najmocnejšieho muža našej planéty.
Súboj demokrata Johna Kerryho a úradujúceho republikána George W. Busha rozhodnú pravdepodobne zlomky percent či promile. To naznačovali posledné prieskumy. Čitateľ je už asi múdrejší; jeden z najtrefnejších bonmotov hovorí, že víťaz bude známy buď 3.novembra ráno, alebo o - niekoľko mesiacov. Existujú veru obavy, že sa zopakuje situácia spred 4 rokov, keď verdikt medzi Bushom a Al Gorom museli vyniesť až súdy. Repríza by bola viac ako nešťastná - v USA je každý súdny senát nejako ideologicky, tým či oným smerom, poznamenaný, čo je dané tamojšou tradíciou a politickým systémom. Navyše, ani volebný systém nie je celkom spravodlivý - napr: Hoci v Kalifornii by zvíťazil jeden z kandidátov o jediný hlas, získava všetkých 55 tzv. elektorov, ktorí zastupujú štát v celonárodnom zhromaždení. Demokrati nikdy nezabudnú práve na november 2000 - Al Gore síce získal nominálne viac voličov, na elektorov však zvíťazil Bush. Bolo by blamážou najvyspelejšej demokracie sveta, keby sa skrumáž spred 4 rokov v akomkoľvek vydaní zopakovala. Nech radšej spor vyriešia transparentne voliči.
V Európe by nebol žiadny problém; všade (s výnimkou Poľska) by zvíťazil John Kerry. A s poriadnym náskokom. Pričom argumentom, ktorý všetko rieši, nie je osobnosť Kerryho, ale nepopularita George Busha. Prieskumy hneď dodávajú, že alfou a omegou neobľúbenosti úradujúceho prezidenta je jeho zahraničná politika. Konkrétne - Irak.
V poriadku - debata o tejto vojne je dlhá a ešte dlhšia bude. Kde sa ale vzala v Európe ilúzia, že Kerry prinesie v tejto kauze zmenu, ktorá bude znamenať akýkoľvek významný odklon od terajšieho stavu? John Kerry hlasoval vo februári 2003 za operáciu v Iraku podobne, ako všetci demokrati. Ak americkú účasť dnes kritizuje, tak výlučne taktiku a vedenie akcie, kde Bush - a to má pravdu - urobil chyby. (Dobrá otázka je, že kto by ich neurobil.) A oportunisticky dodáva, že keby sa v tej istej kauze mohol rozhodovať ešte raz s dnešnými informáciami, do Iraku by nešiel. To je iste vážny rozdiel medzi nimi, ale: Ktorýkoľvek zvíťazí, bude hrať len s tými kartami, ktoré sú na stole.
Do budúcnosti teda Kerry ponúka to isté čo Bush - udržanie vojsk v Iraku až dovtedy, kým sa pomery nestabilizujú. Pričom je s Bushom zajedno, že pred dosiahnutím tohto stavu opustí Irak len v prípade, ak ho o to požiada vláda v Bagdade. Áno, Kerry sľubuje návrat k politike multilaterálnych konzultácií, pričom zdôrazňuje úlohu Európskej únie. Zabudnime, že za intervenciu sám hlasoval v situácii, keď Francúzsko i Nemecko boli zásadne proti. Chirac a Schröder však i dnes zotrvávajú na stanovisku, že sa nebudú angažovať v irackej konsolidácii (hoci už existuje nová rezolúcia BR OSN, ktorá priamo vyzýva k účasti v "udržiavaní mieru"). Kerry síce symbolicky podáva Európe ruku, fakticky ale transatlantickú priepasť skrátiť nemôže, ak chýba vôľa na druhom brehu. Kerry i všetci demokrati majú v otázke Iraku a boja proti terorizmu všeobecne oveľa bližšie k Bushovi než k "starej Európe". Kontinentálna ľavica, intelektuáli i médiá vyrobili z Busha vojnychtivé strašidlo, všetkým ale uniká zásadná vec: Nijaký prezidentský kandidát v USA nemôže vyhlásiť, že vkladá bezpečnosť štátu do rúk BR OSN, čo je nesplniteľný sen Francúzska a Nemecka. Keby toto Kerry vyriekol, volebná dráma by sa nekonala, proti Bushovi by nemal ani teoretickú šancu.
Komentátor denníka Libération, veľký kritik Busha, v úvodníku k US voľbám konečne napísal pravdu: Prezident Chirac by sa v skutočnosti väčšmi potešil triumfu Busha, pretože "Kerryho úspech by znamenal okamih pravdy v otázke Iraku". Presne tak - protiamerické nálady a slabosť Európy by stratili základnú ideovú oporu, ktorou je obraz nepriateľa v Bielom dome. Otázka je, či by pohľad do zrkadla viedol k prehodnoteniu európskej politiky, alebo by sa hľadali nové výhovorky, prečo nie je možné pomáhať USA. Odpoveď nevieme. Dobré vodítko však dáva nemecký bulvár Bild, ktorý k všeobecnému úžasu (aj Nemci jasne preferujú Kerryho) označil víťazstvo Busha za prospešnejší variant pre Európu. Argument: Kým je Bush v Bielom dome, nemeckí vojaci do Iraku nepôjdu.
No - autor tohto textu pozná aj lepšie dôvody pre zotrvanie George Busha. Ale nerozhoduje on, lež americkí voliči. Veľmi správne - každý má mať takú vládu, akú si zvolí, čiže zaslúži. Dej sa vôľa Božia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
