Dať iba jeden gól a dostať sedem je dôkazom o rozleptanom bojovom duchu a úplnej dezorientácii. "Nielen ja, ale vari nikto z tímu si nepamätá na takú hanbu," konštatoval Marián Staš (na snímke). Tento útočník síce parádne zavesil do siete Čobeja z takého uhla, z akého sa zásahy nedávajú, no plač nad rozliatym mliekom to nezmiernilo. "Radšej by som svoj premiérový gól v drese Gemerčanov v tomto ročníku vymenil za lepší výsledok. Pokiaľ ide o o tú strelu, nič iné mi nezostávalo. Predpokladal som, že brankár domácich bude čakať niečo iné, pohne sa, preto som to skúsil a oklamal som ho," dodal urastený hrotový hráč, ktorý prišiel na Gemer na začiatku septembra po skončení polročného hosťovania v Tatrane Prešov. Tam má zmluvu do konca ročníka. "Hoci v Tatrane bol záujem o to, aby som pokračoval na východe, bol som hráčom prvoligistu a tak som sa ocitol znovu v jeho radoch." Mimochodom, po skončení lanskej jesennej časti v druholigových zápoleniach z Rimavskej Soboty rodák zo Šarišských Michalian odišiel do Šariša preto, lebo nedostával dosť príležitostí. Vtedy bol dosť rozladený z toho, že nemá dôveru trénera Petra Zelenského. Teraz je to však už iné. "Situácia sa zmenila, podstatne zlepšila, no nechcem to viac komentovať."

Predtým doma stašovci remizovali doma so Žilinou, pričom brankár Slovenčiak, ktorý zaskočil za zraneného veterána Benka, vychytal nulu. Naposledy nebol ani zďaleka taký istý, no Marián sa ho zastal. "Všetci sme boli v tom debakli namočení, zvaľovať všetko na gólmana by bolo nespravodlivé a nesprávne. Neviem, čo sa stalo. Predtým sme so Žilinčanmi hrali rovnocennejšiu partiu. Na Petržalke nás zaskočili asi rýchle góly a potom sme sa rozsypali. Bolo to smutné..."

Staš si odkrútil debut na scéne Corgoň ligy v tíme FC proti B. Bystrici. Hral aj v dueli s Trnavou, no v stretnutí Slovenského pohára s Trebišovom sa zranil a vynechal ďalšie tri kolá. Znovu sa na trávniku objavil v súperení s Trenčínom a obhajcom titulu. "Mal som natiahnutý sval medzi achilovkou a lýtkom. Potom ma prenasledovali otlaky, dva týždne som si nemohol obuť ani kopačky. Akosi mi nesadli a odniesli si to boľavé chodidlá. V podstate hrám bez tréningu a aj na Petržalke som išiel pred koncom dolu. Nevládzem, nemám primeranú kondíciu."

Momentálne obaja bratia Stašovci nemajú dôvod na rozžiarené tváre. Marián síce hrá, ale Gemerčania patria k tým, čo sa väčšie účastníkov pozerajú na chrbát, kým Vladimír v Žiline sa na ihrisku dosť dlho neobjavil. "Je z toho nešťastný a nemá ani možnosť hrať v treťoligovej rezerve. A kto z nás je vo výhode? Dôležité je pravidelne kopať do lopty a byť zdravý," odvetil Marián Staš, pričom naznačil, že dnešný duel štvrťfinále Slovenského pohára s Ličartovcami by mal byť príležitosťou na reparát a udobrenie si fanúšikov. "Tých sme zarmútili, nuž je načase, aby sme urobili taký výsledok, ktorý bude pre nás úspešný. No vieme, že Ličartovce sú veľmi nepríjemným súperom a nebude to pre nás jednoduché. Podľa mňa dôležité bude, kto dá ako prvý gól. Sily ubúdajú a nemožno s nimi šafáriť. Určite sa budem pred zápasom hecovať hlavne s Tomášom Martausom, ktorého poznám ešte z čias, keď sme účinkovali vedno v Trenčíne. Uvidíme, kto sa bude nakoniec smiať."