vstúpila do tohto mesta elektrina a kedy svietiplyn vo verejnom osvetlení ustúpil elektrickým žiarovkám?
Správa o osadení stĺpov elektrického vedenia v Košiciach sa objavila v tlači v októbri roku 1900. Povolenie viesť elektrické vedenie nad zemou pozdĺž Moldavskej cesty mali už v máji toho istého roku a verejné osvetlenie začali inštalovať v roku 1907. Prvé správy o možnosti zavedenia elektrického osvetlenia a elektriny vôbec, ale aj do súkromných domov sa začínajú objavovať v roku 1891. Nevie sa, čí to bol nápad, aby sa plynové osvetlenie preorientovalo na elektrické, ktoré odporúčali bankám aj podnikateľom, ale mestské zastupiteľstvo v Košiciach sa touto myšlienkou zaoberalo ešte v roku 1895, keď uvažovalo o prenajatí Mlynského náhonu na využitie pre výstavbu vodnej elektrárne. Vypracovalo aj zmluvu, ktorú ale minister vnútra neschválil a vrátil ju na prepracovanie. Mal vážne námietky voči prenajatiu vodnej energie Hornádu i voči elektrickému osvetleniu Košíc. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo 9. septembra 1895, že zmluva sa musí prepracovať a Košice sa musia modernizovať zavedením elektriny všade, kde to bude možné. O rok, keď kládli káble, sa veľa debatovalo o tom, či sa vôbec takáto modernizácia oplatí, a kto si bude môcť dovoliť takú vymoženosť, akou je elektrické osvetlenie. Jedni hovorili, že elektrina vyrobená pomocou vodnej energie, nebude až taká drahá, druhú, že aj keby bola len o niečo drahšia ako plyn, nebudú si ju môcť zaviesť všetci majitelia obchodov, lebo finančná situácia väčšiny z nich nebola veľmi priaznivá. Zastupiteľstvo rátalo s tým, že hotely určite ako prvé vymenia plyn za elektrinu pre pohodlie svojich hostí, ktorí náklady na inštaláciu radi zaplatia v mierne zvýšenej cene za ubytovanie, veď - kto by nedal prednosť takejto novinke?
V polovici decembra toho istého roku už mali niektoré košické obchody skúšobne zavedenú elektrinu. Veď bolo pred Vianocami a toto nové osvetlenie malo prilákať zákazníkov. Koncom roka začína mesto uvažovať o zavedení elektriny do domácností. Podľa nemecko-maďarsky tlačeného Kaschauer Zeitung z roku 1897 od 27. novembra "pre prevádzku košickej elektrárne zaradili aj motory na paru s výkonom 125 konských síl pre zabezpečenie elektrického prúdu, ktorá pri dovtedajšom používaní vodného zdroja nebola istá".
Keď Ústredná plynárenská a elektrárenská účastinná spoločnosť v Budapešti prevzala do svojej správy v roku 1900 elektrárne v Košiciach, začali zavádzať elektrinu do verejných budov a priemyselných podnikov v rôznych mestských častiach. Záujem spočiatku nebol veľký. Potom namontovali dva parné stroje, čím sa zvýšil výkon elektrárne, lenže to nepomohlo odstrániť nespokojnosť Košičanov s verejným osvetlením. Sťažovali sa na slabé žiarovky, na výpady prúdu, spôsobené buď nedostatkom vody v Hornáde alebo chýbajúcim uhlím. Na naliehanie občanov a ich sústavné sťažnosti prevzalo mesto do svojej správy elektrárne v rámci mestských verejných podnikov popri plynárni, vodnárni a kanalizácii. Závodným inžinierom elektrární sa stal Róbert Václav Michl. V tejto funkcii zotrval do roku 1932. Lenže - mesto nemohlo prikázať Mlynskému parku, aby v ňom tieklo viac vody, alebo aby sa zlepšil prísun uhlia. Situácia sa ešte zhoršila, keď od roku 1914 zásobovala elektráreň mestskú pouličnú železnicu i napriek tomu, že postavili tri usmerňovače a jednu nárazovú batériu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
