môže pokračovať ďalšie štyri roky.
Dráma nebola, Florida 2000 sa neopakovala, súdy tentoraz nemusia vykladať vôľu občanov. Naopak, Bush prekonával rekordy, zaknihoval obrovský prírastok hlasov oproti svojmu prvému zvoleniu. To je veľká zmena; po tom, čo ho nominálne volilo o 3 milióny občanov viac ako súpera, nikto nemôže spochybňovať legitimitu jeho druhej periódy. Základná otázka, ktorú si po 2. novembri všetci kladú, však znie, čo prinesie Bushova repríza v Bielom dome pre Ameriku a čo pre svet.
Posilnenie mandátu je prvá vec, ktorú si treba všimnúť. V utorok sa nevolil iba prezident, ale doplňovali sa aj obe komory Kongresu. A republikánska strana vyšla aj z tohto stretu výrazne posilnená. Bushovi sa teda otvárajú ešte oveľa komfortnejšie podmienky na presadzovanie svojej legislatívy, ako tomu bolo doteraz. Politická konfigurácia, ktorá sa vyprofilovala po 2. novembri v USA, je snom všetkých priaznivcov jednokolového väčšinového systému volieb: Víťazný líder má priestor realizovať svoj "čistý" program bez kompromisov. Isteže, na strane jednej sa nedá ignorovať riziko nedostatočnej kontroly a istej radikalizácie. Na strane druhej je však ozajstným víťazom volič: Politik je doslova nútený plniť sľuby; nemá totiž výhovorky, prečo to či ono urobiť nemôže. (Neexistuje, že - "nebola politická vôľa". To je najväčšia prednosť väčšinovej voľby.)
Keby zvíťazil Kerry, bol by neskonale slabším pánom Bieleho domu - opačne zafarbený Kongres by mu veľa nedovolil. Priamo zo systému vyplýva aj druhá Bushova výhoda oproti nemu: Keďže americká ústava tretiu voľbu neumožňuje, Bush už nemusí brať na zreteľ výkyvy nálad verejnosti ani iné rušivé vplyvy. Môže vždy slobodne a zodpovedne rozhodnúť tak, ako uzná v danej kauze či chvíli za najsprávnejšie. Na rozdiel od prezidenta, ktorý ešte môže byť znovuzvolený, nemusí s naslineným palcom sondovať, z ktorej svetovej strany fúka vietor. Fakt je, že George Bush také čosi ani vo svojom prvom období veľmi neskúšal; o to väčšmi by mohol podliehať stĺpčekom preferencií Kerry, ktorý má za sebou dvadsaťročnú históriu najľavicovejšie hlasujúceho senátora.
Vo vnútroštátnej politike má preto Bush skvelé predpoklady na korekcie. Najmä v ekonomike sa totiž ako dobrý prezident nepredviedol; pozitívom síce je, že znížil výrazne dane, to však "kompenzoval" neúmerným zvyšovaním výdavkov. Vo vojenskej oblasti nemal inú možnosť, v ostatných sa ako konzervatívny politik musel mierniť, čo však nedokázal. Redukcia daní navyše nebola systémová, úľavy a výnimky meral selektívne, častokrát pod vplyvom veľkých záujmových a podnikateľských skupín. To je ďalšia, azda najvypuklejšia slabina jeho prvého mandátu; politik, ktorý postavil svoj imidž na morálke a hodnotách, nemôže tieto veličiny uplatňovať výberovo v etike a kultúre, a zároveň úplne ignorovať v ekonomike. Protekcionizmus a selektívne dotácie nie sú pravicové. Bush sa nielenže nebránil vplyvu lobistov, on im priam bežal naproti. To by si mal v druhom období odpustiť a redukovať hrozivý deficit, ktorý vytvoril. Mandát, ktorý získal, je ohromný a zaväzuje, aby sa polepšil. Podstatou konzervatívnej politiky je nechať ekonomiku (a spoločnosť) žiť a nezasahovať do nej nad rámec vymedzenia základných pravidiel (ktoré treba prísne strážiť a porušovanie drasticky trestať). Bush robil skoro opak a najväčšou výzvou do ďalších štyroch rokov preto je, či toto dokáže zmeniť.
Svet a Európu však zaujíma skôr zahraničná politika. Znovuzvoleniu Busha sa väčšina neteší. Nevedno prečo - Kerry by nepriniesol žiadnu zásadnú zmenu. Nielen kvôli slabosti v Kongrese, ktorá by ho v zahraničnej politike de facto stiahla na pozície republikánov. Žiadny americký prezident nemôže podceňovať aspekt bezpečnosti - ani keď je demokrat (napr. s témou zbraní hromadného ničenia a tlakom na Irak cez OSN prišiel - Clinton). Ak by nejaká zmena nastala, tak v Európe; Francúzi, Nemci a spol. by museli hľadať nové výhovorky, prečo sa nechcú na protiteroristickej vojne podieľať väčšou mierou. Bush bude naďalej jednať priamo - vaše áno nech je áno a nie nech je nie. Áno, priepasť medzi USA a Európou sa zrejme ešte prehĺbi. Je však tým, kto rozdeľuje, naozaj ten, kto nechce vložiť životy a bezpečnosť svojich voličov do rúk OSN? Bush sa bude opäť občas mýliť, ako sa mu to stávalo aj v prvom období. Len sa nesmie zabúdať, kto by sa víťazstvu jeho oponenta potešil ešte viac ako myriády ľavicových intelektuálov. Áno, Usáma bin Ládin a jeho partia. Tešil by sa Kerrymu nie preto, že by ho ten menej prenasledoval. Mal by lepší dôvod: Bushova porážka by bola prejavom slabosti a strachu, čiže míľnikom na ceste k cieľu, ktorý sleduje morálnemu rozkladu západnej civilizácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
