dokáže predstaviť bôľ rodičov, keď im oznámia, že ich dieťa má nevyliečiteľnú chorobu. Taký bol aj osud rodiny Lenárdovcov, žijúcej na košickom sídlisku Ťahanovce.
Keď lekári diagnostikovali u ročnej Simonky smrteľnú chorobu - leukémiu, pani Máriu, jej manžela Jaroslava a zvyšok rodiny doslova zachvátilo zúfalstvo, panika a hrôza. Všetci sa zamýšľali nad tým, prečo práve ich rodinu postihlo také zlo. Ako jediná i keď neveľká šanca na záchranu dievčatka sa črtala transplantácia kostnej drene. Ako darca však pripadá do úvahy iba pokrvný príbuzný.
Po sérii náročných vyšetrení lekári vyslovili verdikt, že rodičia ako darcovia nepripadajú do úvahy. Našťastie, kostná dreň Simonkinho brata Jaroslava bola takmer identická s dievčatkinou. On sám mal vtedy iba štyri roky, a tak situáciu veľmi nechápal. Napriek tomu súhlasil, že dievčatku pomôže. Za skutok, ktorým Simonke zachránil život, navrhlo dnes už žiaka IX. D. triedy ZŠ Belehradská vedenie školy na ocenenie v rámci projektu: Detský čin roka 2004.
Operácia za milión
V útulnom byte na Pekinskej ulici nás privítala pani Mária Lenárdová, syn Jaroslav, Simonka a pes Hugo. "Veľmi si z toho už nepamätám, ale v pamäti mi utkvelo dosť detailov, o ktorých mi neskôr hovorili rodičia," najprv trochu nesmelo sa rozhovoril Jarko, vášnivý futbalista, fanúšik stolného tenisu a zanietenec do počítačovej techniky. "Bol som malý a nešlo mi do hlavy, prečo sú mama i otec stále takí smutní. Až po dlhšom čase prezradili, že Simonka má ťažkú chorobu. Spomínam si na cestu do Prahy, kde býva ujo a operácia bola vlastne spojená aj s prázdninami u neho. Osobne som to vtedy vnímal ako pekný výlet do hlavného mesta Česka."
Ceste končiacej týmto "výletom" však predchádzala priam neskutočná anabáza. Simonka absolvovala vyšetrenia najprv v Košiciach. Jej mama však nebola spokojná s prístupom lekárov, ktorí sa o dieťa starali, preto ju zobrala k špecialistom do Banskej Bystrice. Ani tam však odborníci nesplnili očakávania nešťastných rodičov, preto sa rozhodli odísť na kozultácie do Prahy.
"Mamka mi rozprávala o tom, ako to celé začalo. Simonka najprv prestala jesť, nechcela spať, bolo to s ňou zlé. Na telíčku sa jej vytvorilo čosi také ako krvné pehy, mala zlé výsledky krvného obrazu. Preto ju rodičia zobrali na vyšetrenie, kde Simonke odobrali na testy kostnú dreň. A vtedy sa vlastne dozvedeli, že sestra má leukémiu. Nechali si ju najprv vo fakultnej nemocnici na Terase, odtiaľ ju previezli do nemocnice v Banskej Bystrici. Tamojší lekári trochu neskôr vyhlásili, že všetko vyzerá dobre. Ich optimizmus však trval iba chvíľu. Po krátkom čase museli priznať, že došlo k negatívnemu obratu. Jedinú, aj keď dosť nepravdepodobnú šancu na záchranu jej života, videli v transplantácii kostnej drene. Tu bol však obrovský problém v tom, že dovtedy sa robili tieto náročné operácie iba u detí starších ako tri roky. Šanca na úspech teda bola priam mizivá. Nehovoria o tom, že podobný zákrok vtedy vychádzal asi na milión korún," zaspomínal si J. Lenárd mladší.
Pražania to riskli
Lepšie povedané, docent MUDr. Ján Starý z pražského transplantačného centra nemocnice v Motole. Aj keď dovtedy ešte nikdy so svojím tímom u takého malého pacienta podobnú operáciu nerobil. Napriek takmer nulovej prognóze na pozitívny výsledok sa stal malý, pre rodinu Lenárdových však neuveriteľný zázrak. Štep z kostnej drene malého Jaroslava sa ujal, organizmus Simonky ho prijal. Lekári malú Košičanku umiestnili na lôžko prikryté špeciálnym stanom z priehľadného plastiku. Po operácii totiž muselo dievčatko tráviť chvíle v prísne aseptickom prostredí. Aj malá infekcia mohla zvrátiť výsledok niekoľkohodinovej práce transplantačného tímu. Čo by v konečnom dôsledku znamenalo najhoršie očakávania. V Prahe strávili Mária a Jaroslav starší i mladší dlhé tri mesiace. V ich trápení im pomocnú ruku každý deň podávali príbuzní - rodina brata pána J. Lenárda. Zanedbateľná nebola ani finančná stránka celej veci. Jednou z "medzizastávok" ťažkej životnej cesty Simonky Lenárdovej, bola aj nemocnica v Bratislave. Tam iba za jedno vyšetrenie žiadali od zúfalých rodičov 15 000 korún. Našťastie sa našli ľudia, ktorí vysvetlili tým, korí chceli peniaze, že tieto uhradí zdravotná poisťovňa.
"V Prahe stanovili celkové náklady na predoperačnú liečbu, samotnú operáciu a pooperačnú liečbu na viac ako milión," vylovil v pamäti údaj, ktorý sa dozvedel od rodičov, niekdajší darca kostnej drene. "Vraj sa to trochu predaražilo aj tým, že si sestra vytiahla ležiac na posteli zavedený centrálny katéter kapačky. Pána docenta museli telefonicky okamžite odvolať z chaty. On prišiel a katéter dal späť na miesto. A tým celková cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti vzrástla. V porovnaní so šťastím, aké všetci pociťovali po konečnom resumé, že Simonka bude žiť, to však bol zanedbateľný detail. Samotnou operáciou a príchodom späť do Košíc však ešte nič nekončilo. Simonka musela byť stále v prostredí s minimom baktérií. Bolo nutné špeciálnymi dezinfekčnými prostriedkami privezenými z Prahy umývať napríklad podlahy. Nesmela chodiť nikam do spoločnosti, na priame slnko, cestovať autobusmi. Preto aj mamka bola so Simonkou na materskej dovolenke dlhých desať rokov."
Malá veľká čertica
Po dlhých rokoch trápenia, množstve preliatych sĺz, nádejí a beznádeje sa v rodine Lenárdovcov rozžiarilo slnko úľavy a nevypovedateľnej radosti. Sem-tam ešte šiestačka Simonka absolvuje nejaké vyšetrenie, ale už nemusí konzumovať množstvo liekov, ak, tak iba vitmíny. Malá čertica, ako ju so šibalskými iskričkami v očiach zvykne nazývať brat Jaro, športuje. Holduje basketbalu, jazde na korčuliach, bicykluje, chcela by sa venovať tanečnému aerobiku. Veľmi túži po jazde na koňoch, ale tento koníček jej zatiaľ rodičia, obávajúci sa po prežitých peripetiách o jej zdravie, zatiaľ nechcú dovoliť. Jaroslav, ktorý vlastne daroval Simonke ďalšiu životnú šancu je rád, že všetko dopadlo dobre.
"Aj keď mi sestra robí veľakrát napriek, mám ju rád. Myslím si, že to čo som spravil by urobil každý, a tak ako ja by neváhal zachrániť život svojmu súrodencovi," povedal nám sympatický mládenec krátko predtým, než sme sa rozlúčili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
