Marián Kleis starší relaxuje pri výrobe historických zbraní
"Ja som pre divadlo vyrábal rekvizity odjakživa. Pamätám si, ako sme potrebovali zlaté dukáty do Moliéra. Tak som šiel do múzea a vyrobil peniaze, ktoré sa podľa zvuku najviac podobali tým pôvodným. Jedno vždy tvrdím. Herec musí pracovať so skutočnou rekvizitou, takou, ktorej uverí on sám a následne ľahšie presvedčí i diváka," hovorí herec Marián Kleis starší, dnes už na dôchodku. "Historické zbrane mi prirástli k srdcu, keďže som sám poľovník a nejaké "ostré" aj vlastním. Keď bolo voľačo treba do hier, pozháňal som si nejaké staré zbrane a prerábal som ich podľa potreby inscenácie."
Napriek tomu, že kedysi poľovníčil, dnes, vo svojich 78-ich rokoch sa už na potulky vyberá málokedy. "V živote som žiadnu zver nestrelil, rád som zvieratá pozoroval, zbraň som si nosil do lesa len ako záťaž. Vyrobil som množstvo zbraní - rekvizít. Ale pozor, všetky sú funkčné a nájdete ich v divadelnom sklade. Dá sa z nich normálne strieľať, samozrejme, nie ostrými nábojmi, ale aj tak musí divadlo vlastniť hromadný zbrojný pas. Môj bajonet napríklad nájdete v scéne popravy v opere Tosca, alebo pre niekdajšiu hru Tank som vyrobil množstvo guľometov i hypermoderných zbraní. Tie som napodobňoval podľa obrazových prospektov z kín, napríklad z filmov s Rambom," smeje sa manuálne zručný herec a stále aktuálny divadelný zbrojár.
Najťažšie vraj bolo prispôsobiť pažbu týchto zbraní a ich následné zdobenie. Samotná hlaveň a mechanizmus nabíjania a strieľania bol vždy ponechaný z pôvodnej zbrane. "Najradšej však mám studené zbrane. Luky a kuše. Viem z nich aj strieľať, hoci na to treba veľkú silu," dokončí Marián Kleis starší.
Autor: las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
