látkovej premeny, a teda pre celkový život. Pôsobia vždy v spojitosti s enzýmami, hormónmi, stopovými prvkami, prípadne aj s niektorými mikroorganizmami.

Hospodárske zvieratá získavajú vitamíny prevažne z rastlinných a živočíšnych krmív, len niektoré druhy si dokážu vytvárať samy. Na jar a najmä v lete býva zeleného krmu dostatok, ťažšie je spĺňať požiadavky organizmu na vitamíny v zime. Pri ich dlhodobom deficite v kŕmnej dávke môžu vzniknúť ťažké poruchy zdravia - tzv. avitaminózy (napríklad rachitída kurčiat z nedostatku vitamínu D, pokles liahnivosti a vysoký úhyn embryí pri deficite vitamínu A). Čiastočný nedostatok jedného alebo viacerých vitamínov vyvoláva hypovitaminózy; nadbytok zase hypervitaminózy (pri podávaní väčších dávok koncentrátov). Avitaminózy sú v chovoch pomerne vzácne, hypervitaminózy zriedkavejšie, zato hypovitaminózy sa objavujú často.

Poruchy zdravotného stavu zvierat môžu byť pri hypovitaminózach málo výrazné. Prejavujú sa nechutenstvom, chudnutím, spomalením rastu, zhoršenými reprodukčnými ukazovateľmi, zníženou obranyschopnosťou pred infekčnými a parazitárnymi ochoreniami a podobne. Príčinou však nie je vždy len nedostatok vitamínov v kŕmnej dávke, ale aj poruchy ich vstrebávania alebo deficit počas fyziologickej záťaže (znáška a výmena peria vtákov, gravidita a laktácia cicavcov). Aj stupeň vyšľachtenia zvieraťa ovplyvňuje potrebu vitamínov. Čím väčšmi je vyšľachtené, tým vnímavejšie býva na prísun správneho množstva týchto látok.

Autor: Mária INŠTITORISOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.