Vierka Kleinová, ktorá tvrdí, že jej manžel má veľmi málo nedostatkov. "Všetko opraví, porobí, dokáže sa o seba postarať, uvarí..." Aj s povahovými črtami svojho muža je spokojná.

Napokon však predsa len našla čosi, kde sudičky šetrili alebo naopak priveľmi pridali. "Je veľmi tvrdohlavý. Vždy sa smejem, že má kleinovskú tvrdú hlavu."

"Je to pravda," pripúšťa riaditeľ Štátnej filharmónie Košice, Július Klein. "Ja som sa totiž pri nadeľovaní vlastností chcel niekoľkokrát postaviť do radu s múdrosťou. Ale pomýlil som si ju a trikrát som vystál ´šóru´ na tvrdú hlavu."

Zato mu však zabudli do vienka dať lásku k práci v zemi. To musí jeho manželka robiť vždy sama. "Tak veľmi chcel záhradku a teraz, keď ju máme, musím sa o ňu starať sama. Síce mi vždy pripomína, že nemusím, ale keď ju už máme..."

"Ja mám rád manuálnu prácu. Ale keď ju robí niekto iný. Naši nás k práci v záhradke totiž vôbec neviedli. Stolárčina, to mi ide, ale záhradka mi neimponuje."

Čo sa týka poriadkumilovnosti, Július Klein je vraj ešte poriadkumilovnejší ako jeho polovička. Nebolo to však vždy tak. Ako novoženáč si totiž veci vždy nechával kdesi pohodené. "Ale asi som naňho zvolila dobrú taktiku. Predtým totiž keď prišiel domov, tak sa hneď prezliekal, ale veci si neodložil. Spočiatku som ich odpratúvala ja, ale potom mi to začalo vadiť. Tak som to vymyslela tak, že sme si dali služby - jeden týždeň som mala upratovať ja a jeden on," prezrádza tridsať rokov starú story pani Vierka. Tá počas prvého týždňa bez slova všetko upratovala a očakávala výmenu služieb. "A keď prišiel rad naňho, začala som aj ja len tak vyzliekať veci a vždy som ich niekde nechala ležať. Keď sa ma opýtal, čo robím, povedala som mu, že ani ja som minulý týždeň nič nevravela a všetko upratala. Tak mu zišlo na um, či by nebolo lepšie, keby sme si každý po sebe veci hneď odkladali. Ja som súhlasila a odvtedy to funguje," smeje sa manželka.

Jej manžel je vraj lepší ako ona. "Keby to od neho záležalo, tak sa nikdy nehádame. Lebo ja by som sa aj hádala, ale s ním sa nedá. Zakuklí sa, je ticho a potom sa opýta, či je to už fajn. On vlastne u nás udržiava takú pohodu."

"Ja sa nehádam, lebo možno si aj uvedomím, že sú tie výčitky pravdivé. Vo vnútri si to aj priznám, ale nahlas radšej nie, lebo chlapská ješitnosť by utrpela," priznáva so smiechom riaditeľ Klein.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.