Hollywood. Pochádza z rodiny andalúzskych Španielov, do Francúzska prišiel počiatkom sedemdesiatych rokov. Narodil sa pred päťdesiatimi šiestimi rokmi ako Juan Moreno. Jeho rodičia ušli do Maroka pred občianskou vojnou v rokoch 1936-39 a diktatúrou generála Francisca Franca. Nepatrí k hercom, ktorí zapĺňajú stránky bulváru. Žije striedavo v Paríži a Los Angeles. So svojou druhou manželkou, bývalou modelkou Nathalie Dyszkiewicz, má dve deti. Má rád dobré jedlo, kvalitné víno a cigary.
Ako ste sa dostali k filmu?
"V detstve som rád sledoval filmy s americkými hviezdami ako John Wayne, William Holden, Marlon Brando či Jimmy Stewart, ale aj s franúzskymi hercami Jean Gabinom a Louis Jouvetom. V tom čase skrsol vo mne záujem o dramatické umenie."
Svoju prvú hlavnú úlohu ste dostali vo filme Luca Bessona Magická hlbočina. Aký je váš vzťah k tomuto režisérovi?
"Luc a ja sme ako bratia, inštinktívne si rozumieme, radíme si a pomáhame vo všetkom ohľadom nášho ďalšieho napredovania. Nie vždy však načúvame jeden druhému a niekedy je to medzi nami komplikované, ale to sa dá očakávať, keďže obaja pracujeme v tej istej oblasti."
Váš vzťah k ženám?
"Neviem či je to vekom, ale v mojom živote sa začína nové obdobie. Ženy sú už menej dôležité a stále viac ma zaujímajú moje deti. V budúcnosti už nebudem robiť nič, čo by bolo proti mojím morálnym zásadám. V láske dávam radšej prednosť gestám, než aby som ženu vyzliekol a čím skôr ju dostal do postele. Nenávidel by som sa, keby ma moje deti raz poznali takéhoto."
Ako znášate popularitu?
"Popularita je nebezpečná. Je to... ako by som to povedal... ako keď má človek účasť v príliš veľa dobrých veciach a už nerozoznáva chute. Príliš mnoho jedla a pitia, príliš mnoho úspechov, žien, príliš veľa cestovania. Práve pre toto sa stáva, že mladí herci, herečky a režiséri podľahnú drogám a alkoholu... Potom sa ale zvyčajne rozsvieti výstražné znamenie, ktoré vám povie, že takto to ďalej nejde."
Už ste si zvykli, že vás väčšinou obsadzujú do rolí drsných hrdinov, či už to sú policajti alebo nájomní vrahovia. Pri nakrúcaní filmu Wasabi ste sa ale stretli s niečím novým...
"Film začína tým, že na jednej diskotéke rozmlátim všetko, čo mi príde pod ruky. Prvou obeťou, ktorej vrazím jednu poriadnu, je štíhla, blonďavá krásavica. Neskôr sa síce ukáže, že je to zamaskovaná šéfka nebezpečnej bandy, ktorá vykráda banky, ale väčšina divákov bola týmito zábermi pobúrená. Pre mňa bolo ale ťažké niečo úplne iné. Moja partnerka Ryoko Hirosue. Mala 160 centimetrov a štyridsať kíl. Napriek tomu som mal neraz pocit, že by ma jediným úderom prišpendlila o stenu. S takým zanietením sa vžila do svojej úlohy a s takou energiou predvádzala jednotlivé akčné scény, až som napokon ďakoval Bohu aj režisérovi Lucovi Bessonovi, že som sa s ňou podľa scenára nemusel stretnúť v boji. Bál som sa, že by ma premohla."
S akými pocitmi ste šli do nakrúcania filmu Purpurové rieky, keď ste si prvýkrát prečítali scenár?
"Keď som si prečítal knihu Jean-Chistophe Granga a dozvedel som sa, že film režíruje Mathieu Kassovitz a mojim hereckým partnerom bude Vincent Cassel, nezaváhal som ani minútu a ponuku som prijal. Predpokladal som, že môže vzniknúť silné, vo svojom ponímaní doteraz ešte nerealizované dielo. Pri postave, ktorú som stvárnil, som považoval za dôležité, a to som si uvedomil už pri čítaní knihy, že je vyobrazená viac ako človek, než ako policajt a to ma zaujalo. Film sa tak nezaradil medzi klasické kriminálne thrillery, ale naopak všíma si také vzrušujúce detaily ako ľudská manipulácia, klonovanie, podstata zločinnosti a ľudská tma v duši človeka. Toto na míle odlišuje Kassovitzov film od podobných tuctových hollywoodskych tém. Podľa mňa je to výnimočne profesionálne spracovaný film, akčný thriller s neprestajným napätím strachom. Vizuálne strhujúci, umelecky veľmi hodnotný, na spoločenské problémy značne háklivý."
Veľa sa rozpráva o priateľstve medzi Kassovitzom a Lucom Bessonom, rovnako ako aj o pozornosti, ktorá sprevádza ich jednotlivé filmy. Necítili ste sa pri spolupráci s Kassovitzom rovnako ako toho času s Bessonom, keď začínal?
"Nie. Predovšetkým, Kassovizt už nebol začínajúcim režisérom. Keď som sa zoznámil s Bessonom, nemal za sebou ešte žiaden film. Mali sme dvadsať rokov."
Ako sa vám spolupracovalo s Vincentom Casselom?
"On ešte, našťastie, neodhalil v sebe všetky svoje prednosti. Drieme v ňom ešte veľa nevybuchnutých možností. Odvážim sa povedať, že ho čaká fantastická kariéra, ktorú môže dosiahnuť v ktoromkoľvek žánri. Ale podobne aj Nadia Fares má pred sebou veľkú budúcnosť a dúfam, že vďaka Purpurovým riekam sa jej otvorí omnoho viac príležitostí. Ona disponuje ešte málo skúsenosťami, ale znamená to pre ňu len dobre."
Film Ronin bol preplnený akčnými scénami, ale staromódne postavy veteránov, ktoré ste vynikajúco vytvarovali s Robertom De Nirom, dali filmu dušu a srdce...
"Do nakrúcania filmu som sa pustil predovšetkým kvôli režisérovi Johnovi Frankenheimerovi, po druhé preto, že sa odohrával na juhu Francúzska, kde som žil a po tretie kvôli Robertovi De Nirovi. Bol som unesený jeho taktom, okolo natáčania sa nevytváral žiaden zbytočný šum. Vytvoril sa tu veľmi výnimočný tím. Čím viackrát si film pozriete, tým zreteľnejšie to budete vnímať. Žiadne slová, nikto nikoho nevychvaľoval. Veľmi sa mi to páčilo."
A čo chladnokrvné postavy?
"Tie majú tiež svoje srdce a mám tieto postavy tiež veľmi rád. A že sú chladnokrvné? Snažím sa urobiť postavy tak, ako si to želajú režiséri a to je rozhodujúce. Viem, že sa im ten môj vnútorný chlad páči a často ho pri vykresľovaní charakterov aj využívajú. Vôbec sa ten chlad nesnažím potláčať. Jedine, keď hrám komédiu. Vtedy sa snažím hrať inak - dojímavo a vkladať jednotlivým postavám úplne iné farby."
Napriek tomu, že neprekypujete zvláštnym sexepilom, ženy vás zbožňujú. Do toho chladu vnášate nejakú nevysvetliteľnú príťažlivosť. Ako to robíte?
"V každom prípade to nie je o sexe. Väčšina francúzskych ľudí nemá v sebe dôveryhodnosť, neznášajú povinnosti. Ja áno, mám to dôverčivé vystupovanie, preto mi ženy veria. Dokážem ich presvedčiť, že som verný a nedokázal by som opustiť žiadnu z nich. O tom to je - o ich vnímaní."
Aké máte pocity pred premiérou nového filmu?
"Pred premiérou si predstavujem, aký budem dobrý, po premiére si myslím, bože, bolo to celkom dobré. Ale počas samotnej premiéry si rázne uvedomujem, že sám bez všetkých tých ľudí okolo filmu by som nebol nič dokázal a bol by som len obyčajná nula. Stáť pred kamerou znamená osamelosť bez ohľadu na to o aký rozpočet filmu ide - nízkorozpočtový film, vysokorozpočtový film - vždy je to o vzťahu s vašimi kolegami alebo kamerou."
Kde pracujete radšej vo Francúzsku alebo v Amerike?
"Túto otázku dostávam pomerne často a nie som z nej nadšený. Či som na jednej či druhej strane oceánu, odpoveď je vždy rovnaká: považujem sa za Francúza, žijem vo Francúzsku a na tomto sa ani v budúcnosti nič nezmení. Pri výbere filmov nie je podstatné, či ide o francúzsku alebo americkú produkciu, ale priznávam, celkom sa mi páči robiť to na striedačku. Keďže peniaze v mojom živote už nie sú rozhodujúce, mám dosť času na preštudovanie si scenárov. Potom si už spokojne môžem vybrať a je mi jedno, či je to americká alebo francúzska produkcia. Za určujúce faktory považujem samotný príbeh, osobu režiséra a hereckých partnerov, pretože najlepšie výtvory vznikajú len tímovou prácou. Aby bol však film naozaj "veľký" vždy potrebuje aj nejakú výnimočnú osobnosť. Samotné cestovanie hore-dole mi neprekáža, nesmiem byť však odlúčený od rodiny na dlhšie obdobie."
Curriculum vitae Jeana Rena
Skutočné meno: Juan Moreno
Dátum a miesto narodenia: 30. 7. 1948 Casablanca, Maroko
Povolanie: herec
Národnosť: Francúzsko
Výška: 187 cm
Hmotnosť: 92 kg
Manželka: Genevieve (1970-1982), Nathalie Dyszkiewicz (od roku 1996)
Deti: Sandra (26), Mickael (24), Tom (8), Serena (6)
Z jeho filmov: Cestujúci zo Sans-Souci (1982), Magická hlbočina (1988), Brutálna Nikita (1990), Návštevníci (1993), Leon (1994), Francúzsky bozk (1995), Mission: Impossible (1996), Ronin (1998), Návštevníci 2 (1998), Godzilla (1998), Purpurové rieky (2000), Wasabi (2001), Návštevníci: Cesta do Ameriky (2001), Rollerball (2002), Drž hubu! (2003), Purpurové rieky 2: Anjeli apokalypsy (2004)
Autor: Róbert BUČEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
