kmitajúci novinári a ochranky, to je diskrétna krása politiky, ktorej hlavy Európy žijú a rozumejú. Seriózny obsah tieto megakonferencie, financované z vrecák europoplatníkov, však nemajú.
Hlavný výsledok bruselského víkendu je dohoda o čiastočnej harmonizácii azylovej politiky. Tú mohli spokojne uzavrieť aj telefonicky či e-mailom, keďže pozície štátov boli predkonzultované. Každý vopred vedel, kto v čom a pokiaľ ustúpi a ako to napokon skončí. Bolo zbytočné, aby sa premiéri kvôli tomuto stretávali, veď ďalší - pravidelný - summit (k ukončeniu holandského predsedníctva) je v decembri. Všetko bolo naprogramované a nalinkované do detailov, to neboli improvizácie a boje až na hranu noža ako okolo ústavy či predtým v Kodani, keď sa podpisovali prístupové zmluvy.
Aj Mikuláš Dzurinda s Eduardom Kukanom presne vedeli, kde ustúpia a kde je dohodnuté, že nemusia. Pre nás preto nie je až také podstatné, čo podpísali; v otázkach migrácie a utečencov dnes ťažko hľadať argumenty proti silnejšej integrácii azylových legislatív. Ak sa už raz SR stane súčasťou Schengenu, je dlhodobo ťažko predstaviteľné mať iné azylové princípy ako iní. Zaujímavejšie je, ako vrcholní predstavitelia SR striedajú názory; ešte na marcový summit šiel premiér Dzurinda s predstavou, že "zvýšenie bezpečnosti si vyžaduje zrušenie práva veta v oblastiach vnútra a spravodlivosti". O pol roka neskôr v Bruseli však mal už úplne prehodené znamienka - bol proti zrušeniu veta, čiže proti kvalifikovanej väčšine v azylovej politike (čím sa SR dostala do osamotenej pozície spolu s s Nemeckom). Napokon Dzurinda s Kukanom akože pristúpili na "kompromis" - národné veto zostane v oblasti legálnej migrácie. Isteže, do kauzy sa medzitým vložili rezortní ministri z KDH, ktorí sú za suverenitu vždy a všade. Spoločenská diskusia o probléme utečencov, azylov a vzťahu tejto problematiky k bezpečnosti na Slovensku však vôbec neprebehla.
Lídri vyhodnocovali tiež plnenie tzv. lisabonskej stratégie. To je projekt zdynamizovania európskej ekonomiky tak, aby sa "do roka 2010 stala najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta". Ide o úplne nereálny cieľ, z ktorého sa už nielen ekonómovia, ale i laici len rehocú. Chruščovovský plán "dobehnúť a predbehnúť" berú vážne už len premiéri, čo im však nebránilo, aby druhým dychom nekonštatovali "nedostatočný pokrok" a "bezmocnosť EK presadiť lisabonskú stratégiu". Títo ľudia minuli desaťtisíce eúr daňových poplatníkov, aby skomponovali vyhlásenie, po ktorom si každý normálny človek môže len poklepať na čelo.
Európa je v súčasnosti nie najdynamickejšie, ale najpomalšie rastúca ekonomika, s obrovskou záťažou štrukturálnych problémov. Tie sa nedajú riešiť z komunitárnej-európskej úrovne, kľúčové kompetencie držia v rukách národné štáty (dôchodkový systém, sociálne zabezpečenie, trh práce). Priznáva to aj ono vyhlásenie, ktoré prízvukuje "dôležitosť uskutočnenia odsúhlasených opatrení členskými štátmi". A toto je vrchol - eurolídri vycestovali do Bruselu, aby odtiaľ poučovali samých seba, čo majú robiť doma...
Kúzelným bodom summitu bolo odsúhlasenie novej komisie, v ktorej José Manuel Barroso urobil dve zmeny. Milovníka homosexuálov Buttiglioneho vystrieda kolega z talianskej vlády a lotyšskú nominantku, ktorá padla do korupčného podozrenia, tiež niekto. Takto by už malo byť zloženie EK pre parlament prijateľné. Ani jednu štátnu hlavu ale netrápi, že v komisii zostávajú ďalší nekompetentní ľudia. Dôležité je riešenie inštitucionálneho sporu, nie dobro euroobčana. To nie je všetko - lídrom nestálo ani za zmienku, že od 1. novembra funguje celá únia "protiústavne". Zmluva o pristúpení 10 nových členov totiž čierne na bielom hovorí, že "OD 1.NOVEMBRA 2004 nastupuje nová komisia, V KTOREJ JE KAŽDÝ ŠTÁT ZASTÚPENÝ JEDNÝM KOMISÁROM". Že by v návale práce zabudli, aký je dátum? Momentálne je v úrade stará Prodiho komisia, v ktorej je 5 štátov zastúpených stále 2 komisármi. Na akom právnom základe? O tom, že majú v únii totálny bordel, ale žiadna debata nebola. A furt nie sme na konci - ani návrh ústavnej zmluvy nerieši ďalší postup v situácii, že EP neschváli komisiu. Ani o tom nerozprávali ani jednému premiérovi neprekáža, že ústava, ktorú všetci tak propagujú, je právny paškvil. Predstavme si ten cirkus, ktorý by sa strhol na Slovensku, keby vyšlo najavo, že ústava nerieši vládnu krízu. Všetci experti, ktorý návrh písali, a politici, ktorí zaň hlasovali, by boli mediálne zlynčovaní a zahrabaní pod čiernozem.
Hlavám Európy nestojí problém ani za reč. Tieto veľkolepé summity totiž nie sú fórom na riešenie problémov, ale len divadlom pre blbých. Politika je inde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
