Dvakrát pomohol Košiciam medzi elitu

Sportnet|8. nov 2004 o 00:00

Košice V minulosti bolo dosť rodín, ktoré z futbalu mali veľkú radosť, dávali mu veľa, robili ho s potešením, hoci vedeli, že z tohto koníčka vôbec

nezbohatnú, skôr naň ešte doplatia. V južnej časti Zemplína začala táto hra čoraz viac vzbudzovať pozornosť v povojnových rokoch. Výnimkou neboli ani Michaľany. V tomto období boli významným železničným uzlom, navyše v tejto strediskovej obci pôsobil pán Eugen Vargovčík, ktorý bol veľkým nadšencom diania na zelených trávnikoch. Prežíval veľkú radosť, keď jeden zo synov Štefan oslavoval v Košiciach tituly čs. mládežníckych majstrov v celkoch OUPZ č. 2 v roku 1953 v mladšom a v 1954 v staršom doraste. Išlo vlastne o farmu VSS, čo sa v tých rokoch nemohlo nahlas hovoriť, hoci aj vrabce na strechách čvirikali, o čo vlastne ide. O dva roky starší Viktor hral len v Michaľanoch, odkiaľ skočil rovnými nohami medzi seniorov strojárov, ktorí mali čoraz väčšie ambície postúpiť do I. ligy. Možno trochu sa pod tento skok podpísala aj náhoda...

Písal sa rok 1954. Košickí funkcionári už poznali kvality talentovaného Štefana, ktorého spolu s Rujákom a Kvašňákom chceli do áčka, ale čoraz viac počuli o kanonierskych schopnostiach o niečo staršieho Viktora. Keď ho na čele s Ladislavom Kropáčom videli ako zabral práve proti košickým mladým majstrom, objavili sa v Michaľanoch opäť, a stoj čo stoj chceli šikovného strelca obliecť do žlto-modrých farieb. Rátali, že s bratskou dvojicou budú mať v Košiciach šikovnú a perspektívnu dvojicu. Lenže otcovi Vargovčíkovi záležalo aj na michalianskom futbale, kde v miestnej Lokomotíve bol jedným z civilných kľúčových funkcionárov, takže staršiemu z bratov dal zelenú a mladší nie práve s radosťou sa musel sťahovať domov. Viktor Vargovčík, ktorý sa narodil 4. novembra 1934 v Slanskom Novom Meste, ale celé detstvo prežil v Michaľanoch, sa tak dostal, ani nie 20-ročný, v roku 1954 rovno do B-skupiny celoštátnej súťaže, v ktorej kolektív Spartaka VSS tvorili: Doboš Labodič, Pintér, Buberník, Gašparík, Ruják, Vaško, Kvašňák, Vargovčík, Čiták, Ivan, Steiner a Samuelčík. Po siedmom mieste zavítala v nasledujúcej sezóne do Košíc radosť, pretože tento káder bez Rujáka, Ivana, Doboša, ale s Lenártom, Skyvom, Dubielom, Kánássym, Gajdošom a brankárom Bobokom postúpil do I. ligy. Spolu s Buberníkom bol Vargovčík najúspešnejším strelcom mužstva, ktoré z 22 zápasov len tri prehralo, lebo strelilo 65 gólov. Zaujímavé je, že kanonierovi z Michalian medzi elitou tréneri veľa príležitosti nedali. Vlastne, v roku 1956, v ktorom strojári v sezóne ligového debutu aj zostúpili, dostal šancu až v ôsmom kole, keď 27. mája pred 12 tisíc divákmi prehralo mužstvo so Spartou Praha 0:1 v zložení: Bobok Czeszciczky, Samuelčík, Felszeghy, Gašparík, Labodič, Vargovčík, Buberník, Schwarz, Kánássy, Čiták. Po zostupe však viacerí hráči odišli a v trojkolovej súťaži ročníka 1957/58 bol Viktor opäť futbalistom na nezaplatenie. Zlúčením Spartaka VSS a Dynama Spoj vznikla Jednota Košice, ktorá mala v druhej najvyššej súťaži dve mužstvá a v béčku tvorilo vlastne prvú garnitúru čo malo za úlohu postúpiť, nevynechal pomaly zápas. Tréner Ing. Jozef Karel priviedol z druhého stupienka do I. ligy hráčsky kolektív v zložení: Vrábeľ, Kamaráš, Zibrinyi, Samuelčík, Ján Karel, Gašparík, Labodič, Lenárt, J. Gajdoš, Vaško, Leško, Schwarz, Vargovčík, Kozák, Koša, Pásztor, Šemoda, Kvašňák, Pintér, Lazar a Martinček. Z postupu mali radosť všetci hráči, ale Viktor si obul opäť iba raz ligové kopačky v treťom jesennom kole ročníka 1958/59 v Prahe, kde Jednota podľahla Dynamu 1:3 v zložení: Hasoň Ján Karel, Samuelčík, Csákvári, Pintér, Lazar, Mangera, Vargovčík, Martinček (strelec jediného košického gólu), Kvašňák, Schwarz. Pravda, onedlho narukoval do bratislavskej ČH možno aj zásluhou Buberníka, ktorý ho poznal z pôsobenia medzi strojármi ale tím, ktorý získal titul čs. majstra, mal mimoriadne silný hráčsky káder. A tak sa do Borhyho základnej zostavy dostal iba málokedy, ale nečudo, veď do tej sa vždy nedostali ani všetci reprezentanti. Nakoniec, v tom čase mená Hlavatý, Hložek, Tichý, G. Mráz, V. Weiss st., Matlák, Buberník, Švec, Scherer, Kačáni, Molnár, Dolinský, K. Gajdoš, Cimra, Hrnčár a Ujváry boli na našich trávnikoch pojmom. A čuduj sa svete, Vargovčík chýba v kádri ČH dokonca v oficiálnych štatistikách Čs. futbalového zväzu, hoci hral napríklad dve stretnutia na pražskej pôde. "Vyzerá to tak, že hrať proti pražským celkom mi bolo súdené. Mám aj niekoľko ďalších vynechaných štartov, ale má to trochu iné pozadie, avšak ja sa už k tomu vracať radšej nebudem," poznamenáva človek, ktorý hovorí, že v rokoch, keď sa už rodičia presťahovali do Sabinova, vozieval ho často do Košíc na svojom Wartburgu Ján Karel. "V Košiciach som mal medzi spoluhráčmi veľa priateľov. Či už to bol brankár Doboš, Pali Pintér, Kvašňák a ďalší. Mojím najväčším kamarátom však bol Kánássy. Zhodou okolnosti, keď som slúžil v Červenej hviezde, on hrával úspešne v Slovane. Vlastne, v Bratislave sme všetok voľný čas strávili spoločnými prechádzkami." Po vojenčine zakotvil v Sabinove, kde potom až do

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Dvakrát pomohol Košiciam medzi elitu