Hríb (39) stal hneď po revolúcii, keď bol v Prahe štyri roky redaktorom Lidových novín. Rovnaké dlho potom pôsobil aj v Mníchove v redakcii Rádia Slobodná Európa. V nasledujúcich siedmich rokoch bol redaktorom a neskôr aj šéfom mienkotvorného týždenníka Domino fórum a dnes uvádza diskusnú reláciu na "dvojke" Pod lampou. Tá je nepriamym nasledovníkom diskusnej relácie V sieti, ktorú v roku 1999 uvádzal aj so šéfredaktorom Sme Martinom M. Šimečkom. Na jej každý nový diel sa vždy teší ako malý chlapec a zrejme mu to ešte chvíľu potrvá, keďže šéf STV Richard Rybníček je s úrovňou relácie a počtom divákov spokojný.
Vašej relácii sa nepriamo podarilo "odpáliť" konkurenčné vysielanie MM Show Milana Markoviča na "jednotke", ktorej vedenie STV vyčítalo relatívne nízku sledovanosť. Ako na to Markovič reagoval?
- Nebol som pri rozhodovaní manažmentu STV, no nemyslím si, žeby sme si boli navzájom konkurenciou. Vysielali sme síce v rovnakom čase, no jeho talkshow bola skôr myslená ako zábava a preto bola určená aj pre širší okruh divákov. My sme zasa boli vážnejší, no predpokladám, že jeho reláciu zrušili kvôli tomu, že nesplnila ich očakávania. Možno to bolo kvôli jeho únave, no určite to nijako nesúviselo s nami. Nemám žiadnu informáciu o tom, žeby bol nahnevaný a od leta som s ním ani nebol.
Predpokladám, že kvôli inšpirácii sledujete aj iné slovenské, české a rakúske TV diskusie. Ako sa vám javí ich celková úroveň?
- Pozerám väčšinu z nich, niekedy si na satelite zapnem aj tie americké. Zdá sa mi, že tie naše sú akési vyprázdnené a stále sú tam tí istí ľudia, ktorí omieľajú to isté. Je to len taký súboj pre súboj a dopredu vieme, čo kto povie. Aj preto takéto diskusie pre nás nie sú žiadnou inšpiráciou, ale príkladom toho, ako to nemáme robiť. My nechceme vytvoriť povrchný konflikt áno - nie, ale chceme ísť hlbšie a dáme im väčší čas vyjadriť sa. Okrem toho si pozývame aj ľudí, ktorí možno nie sú vo verejnosti známi, ale majú čo povedať.
Podľa akých kritérií ich voláte do vašej show?
- Hostí si vyberáme tak, že najprv si určíme tému a potom rozmýšľame, kto sa už k nej vyjadril a kto by ešte k nej mohol niečo zaujímavé povedať. Často sú to ľudia, ktorých my ani nepoznáme a dostávame sa k nim cez svojich priateľov a známych. Ten výber je na rozdiel od iných politických diskusií v iných televíziách aj tým, že nemusíme mať každého, ale takého, kto posunie tú diskusiu niekam a prispeje k tomu hľadaniu, o čo sa my pokúšame.
Nedávno ste sa vyjadrili, že najväčší problém máte s hľadaním ľavicových osobností. Nedáva nám to logiku, veď vyše tretina ľudí na Slovensku stále volí ľavicové strany, čiže aj tretina osobností by mala byť ľavicová...
- Problém je trochu inde. Čiastočne je to tým, že sme tu mali 40 rokov komunizmus, ktorý zdeformoval ľavicu. Lenže po jeho páde nastal aj v našej spoločnosti trend, že čo je ľavicové, nie je správne, lebo to bolo akože komunistické. Ja som pravicovo orientovaný človek, ale napriek tomu tvrdím, že je veľkou chybou, že na Slovensku chýba rozumná ľavica, ktorá by kontrolovala počínanie pravice. Žiaľ, na nové ľavicové osobnosti Slovensko iba čaká, čo vidíme aj v našej relácii, kde je ich nedostatok pre nás dosť vážnym problémom...
Boli ste zrejme prvým novinárom, ktorý si ešte v čase zúriaceho mečiarizmu v roku 1997 dovolil kritizovať vtedajšieho lídra opozície Mikuláša Dzurindu pre jeho štýl politiky. Tie vaše kritické slová sa po rokoch ukázali byť takmer prorockými...
- Politici si neberú ponaučenie z toho, čo píšu novinári... Isté je, že slovenská politika vo všeobecnosti a to najmä tá pravicová síce robí dobré reformy, ako napr. naposledy tá zdravotnícka, ale v etickej rovine sa dosť kazí. Z logiky veci vyplýva, že najväčšiu zodpovednosť za to majú tí, ktorí sú na čele krajiny. Premiér sa za tie toky od 1997 dodnes naučil a zobral si za svoje, že byť v politike úspešný znamená robiť kompromisy, trocha klamať, loviť v mútnych vodách a pohybovať sa v nich. Iná otázka je už v tom, či práve taký štýl je to, čo sme vtedy od neho a SDK očakávali. Podľa mňa určite nie...
Paradoxne pravičiar ako vy kritizuje pravicovo orientovanú vládu a jej premiéra...
- Tak áno. Určite som nespokojný s tým, že táto vládna garnitúra sa v spôsoboch robenia politiky a slušnosti namiesto odlíšenia sa od Mečiarovej vlády sa jej skôr prispôsobila.
Čím to podľa vás je, že na Slovensku máme 5 miliónov premiérov a rovnaký počet futbalových, či hokejových trénerov, avšak na predsedov vlády, či iných vrcholových politikov a ani v športe väčšinou to šťastie nemáme?
- Aby som bol spravodlivý, ešte stále mám pocit, že M. Dzurinda je lepší premiér ako V. Mečiar. Za jeho vlády sme boli izolovaní a takou čudnou krajinou, čo však už dnes nehrozí. Asi je to tak, že byť premiérom hocikde na svete je nielen strašne veľká zodpovednosť, ale aj rovnako veľké pokušenie. Predseda vlády má veľkú moc a my sme krajinou takých ľudí, ktorí ešte nedozreli na to, aby sa im také pokušenia vyhýbali. Mám pocit, že sme v tomto ešte nedospelí.
Zatiaľ ste odišli, resp. boli odídený zo všetkých médií, kde ste pôsobili. Nebojíte sa, že tak isto dopadnete aj teraz v STV?
- Poďme po poriadku. V Lidových novinách som ako komentátor skončil preto, že sa rozdelilo Česko-Slovensko a nemal som už takú motiváciu písať do českých novín. V Slobodnej Európe som skončil v roku 1997 najmä preto, že som mal s časťou redakcie konflikt o tom, či máme podporovať Dzurindu alebo nie. Ja som tvrdil, že ku každému máme byť kritickí, ďalší ale nástojil na tom, že mu máme chyby tolerovať v mene toho, aby demokratické sily vyhrali nad Mečiarom. Z Domina som odišiel pre spor o tom, akým spôsobom malo vtedy ďalej ekonomicky fungovať. Domino na rozdiel od Slobodnej Európy ešte existuje, no v inej forme, s ktorou ja nesúhlasím. Čo sa týka budúcnosti, v STV robím externe a dúfam, že nehrozí, aby sme Pod lampou prestali vysielať.
Predtým ste každý deň napísali aspoň jeden komentár, teraz vysielate len raz za týždeň. Nenudíte sa teraz celé dni doma?
- Vo februári som prestal s pravidelným písaním a musím uznať, že mi to dosť pomohlo. Po tých 13 rokoch každodenného čítania som bol rád, že prišiel taký oddych. Lenže pripravujeme aj tú reláciu a to sa nedá urobiť za hodinu a okrem toho mám v pláne vydávať nový kvalitný týždenník podobný Domino fóru. Posledné mesiace mám viac roboty, ako keď som písal.
Vraj predtým ste mali prezývku kazateľ. To tak rád chodíte do kostola?
- Nie, to sa väčšinou objavuje len v médiách, lebo ja si nepamätám, žeby ma niekto tak nazýval. Tipujem, že to vzniklo kvôli mojim názorom. Som presvedčený, že v politike sa nemá klamať alebo kradnúť, hoci iní ľudia to nepovažujú za až tak strašne zlé. Možno za toto vďačím svojej prezývke. Podľa mňa väčšina ľudí na Slovensku chce presne to isté a tí politici alebo novinári, ktorí tvrdia opak, sú nejako deformovaní...
Na veľké počudovanie vašich čitateľov, resp. divákov ste vyštudovali elektrotechnickú fakultu. Čo by pre vás bolo ťažšie - vysvetliť, ako sa váš hlas a obraz zo štúdia dostane až k divákovej televízii alebo komentár o tom, aká bude slovenská politická scéna o ďalších 10 rokov?
- Neporovnateľne ťažšie je vysvetliť, ako funguje elektrický prúd ako to, ako bude slovenská politika fungovať o 100 rokov. Aj z toho vidíte, ako doma som v tej elektrotechnike... (úsmev)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
