dobrým kontaktom s ministrom zahraničných vecí Collinom Powellom podarilo v sobotu večer telefonicky spojiť priamo s americkým prezidentom. Vôbec prvý exkluzívny rozhovor amerického prezidenta pre niektorý európsky denník vám teraz prinášame v úplnom znení.

Dobrý deň, pán Bush, blahoželáme vám k vášmu znovuzvoleniu

- Dobrý aj vám, už ste asi dvestoosemdesiatydruhý, kto mi to hovorí. Ale dobre, kto ste a čo chcete, aby ste ma nezdržiavali, lebo zachvíľu idem hrať golf.

Sme slovenský denník a radi by sme s vami urobili krátky rozhovor.

- Slovensko? To je ten ostrov pri Tasmánii? Počkajte, spýtam sa môjho poradcu pre Juhozápadnú Afriku, kde to vlastne ste. (...chvíľa mlčania v telefóne) Asi u vás nie je žiadne nerastné bohatstvo, lebo nikto z mojich poradcov o vás nepočul. Keby som nemal takú dobrú náladu z víťazstva vo voľbách, tak vás hneď vypnem. Nechápem, prečo chcú noviny z takého bezvýznamného štátu, kde sa neťaží ropa, rozprávať práve so mnou...

Pán prezident, Slovensko je krajina v strednej Európe, ktorá dokonca vyslala svojich vojakov do Iraku, aby sme vám tam pomohli brániť krehkú demokraciu, ktorá sa tam postupne začína aj vďaka vašim ozbrojencom uplatňovať.

- Ach áno, Irak, to poznám. Poslal som tam vojakov, aby sme odstavili toho Arafata. Aha, nie, tu mi kričia poradcovia, že Arafat je dakde inde a v Iraku je Saddám Husajn. To sa mi páči, že aj také nuly ako vy sú v Iraku. Hoci neviem, čo tam robíte, je dobré, že tam ste, keďže my tam potom nemusíme posielať až toľko vojakov.

Zlé jazyky hovoria, že ste sa dohodli s pánom Usámom, aby štyri dni pred voľbami pohrozil USA ďalšími útokmi podobnými atentátom z 11. septembra 2001. Týmto vyhlásením vám mal pomôcť získať si nerozhodnutých voličov, ktorí chceli voliť Kerryho, ale kvôli obave z hrozby terorizmu vám nakoniec dali hlas.

- Áno a aj pomohol, presne tak ako sa minulý týždeň naši osobní tajomníci dohodli. To viete, hoci sa na Usámu hnevám, ako nám zničil dvojičky a zopár ďalších budov, predsa len sme uzavreli akúsi formu mieru, lebo sa navzájom potrebujeme. Pán Ladín vie, že raz ho aj tak chytíme a ja zas viem, že kým sa bude ukrývať v tých afgánskych horách, náš Kongres mi schváli toľko miliárd dolárov na zbrojenie, koľko sa rozhodnem. Mám isté záväzky voči našim zbrojárskym koncernom, ktoré financovali moju drahú predvolebnú kampaň, a poznáte to, musím sa im nejako zavďačiť. Nemal by som to hovoriť aj kvôli obetiam teroristických útokov, ktoré mi nie sú ľahostajné, lebo niektoré z nich boli aj mojimi voličmi, ale musím priznať, že nebyť útoku Al-Káidy pred troma rokmi, dnes by som už asi bol bývalý americký prezident. Práve teroristické aktivity pána bin Ladína mi následne umožnili realizovať kroky, ktoré mi zaistili miesto v dejinách. Už teraz môžem povedať, že som predčil svojho ocka a aj pri všetkej skromnosti musíte uznať, že som sa tým dostal minimálne medzi piatich najlepších prezidentov v amerických dejinách.

Prioritou vašej predvolebnej kampane bol boj proti terorizmu a pokračovanie v presadzovaní slobody a demokracie na Blízkom východe. Už ste sa zamysleli nad tým, ako to chcete docieliť?

- Nie, keby ste boli trochu múdrejší, prišli by ste na to, že ja sa nezamýšľam, lebo na všetko mám svojich poradcov.

Čo hovoríte na to, že sa po vašom znovuzvolení až šesťnásobne zvýšil počet amerických občanov, ktorí si klikli na webovú stránku kanadskej vlády, ktorá informuje o možnostiach získania kanadského občianstva a trvalého pobytu v tejto krajine?

- Nič, nech si tam idú a o štyri roky sa vrátia a opäť zvolia nás, republikánov.

Predvolebné prieskumy signalizovali, že medzi vami a vašim demokratickým vyzývateľom Johnom Kerrym bude veľmi tesný rozdiel. Nakoniec ste získali 51 percent hlasov, kým on len 48. Čomu to pripisujete?

- Ničomu, čo by som predtým nevedel. Potvrdilo sa len to, čo som stále hovoril. Jednoducho, Amerika nepotrebuje žiadnu zmenu, ako tvrdil ten babrák Kerry. Ľudia mi dôverujú, lebo vedia, čo som zač. Možno nemám také dobré školy ako ten ľavicový demokrat, vôbec nepoznám zemepis, prekonal som závislosť na alkohole, vyhol som sa aj vojne vo Vietname, ale vo svojej podstate som úplne jednoduchý človek. A takých Američania milujú.

V tom máte pravdu, aj my tu v Európe si pamätáme ešte na vášho otca Georgea, ktorý bol tiež prezidentom ako vy a aj na vašu mamu Barbaru. Ozaj, už sa jej podarilo schudnúť? Viacerí kameramani sa v deväťdesiatych rokoch sťažovali, že sa im nezmestila do kamery....

- Na to, že sa vôbec nepoznáme, ste poriadne drzý! Moja mama bola kedysi prvou dámou, čo sa vám osobne nikdy nepodarí. A koho zaujíma, že bola trochu pri tele? Keď vo svojom mene vydala zbierku kuchárskych receptov svojej kamarátky, trhli sme len na autorských právach poldruha milióna dolárov.

Konzervatívnych Američanov ste presvedčili, aby vás volili, aj svojím vyhlásením, že mimo USA ste boli len dvakrát v živote a až keď ste sa prvýkrát stali prezidentom, spoznali ste aj iné krajiny. Cestovanie asi nepatrí k vašim obľúbeným činnostiam...

- Vy, Slovinci, žijete v Ázii, dobre si pamätám? Asi nie, tu mi nejaký demokrat kričí, že vaša krajina je vraj v Európe. Sami vidíte, demokrati ovládajú zemepis a my republikáni vyhrávame voľby. Ale máte pravdu, načo by som cestoval po svete. Aj keď som bol v tých dvoch krajinách, tak ma prekvapilo, že sa tam nehovorí po anglicky. Nechápem, ako je to možné, že niekto nehovorí v mojej rodnej reči, ale v dajakom jazyku, ktorému vôbec nerozumiem. Tak na čo budem chodiť tam, kde nerozprávajú ako ja?

Dostali ste už blahoprajný telegram od nášho pána premiéra Mikuláša Dzurindu?

- Celá oválna pracovňa je zaprataná nejakými papiermi, je možné, že sa tam dakde v tom bordeli vyskytuje aj jeho blahoželanie. Zopakujte mi, ako sa volá ten váš premiér, možno si spomeniem, či som dačo od neho čítal.

Volá sa Mikuláš Dzurinda a po vašom zvolení tvrdil, že vraj ste jeho priateľ. Čiže by ste mali poznať minimálne jeho meno...

- Hehehehe, už dávno som sa tak dobre nepobavil. Určite toto povedal tento pre mňa neznámy človek? Vy v tom Slovinsku musíte byť veľmi šťastnou krajinou, keď máte takého zábavného premiéra! A nepovedal vám, či sme si aj potykali?

Nie, o tom nehovoril. Ale spomínal, že vás chce ako vôbec prvého amerického prezidenta pozvať na Slovensko. Prídete?

- Hovorím, že u vás musia byť samí humoristi, keď si myslíte, žeby som k vám mal prísť. Čo by som u vás robil? Nudiť sa môžem aj doma s manželkou, na to nemusím chodiť ani k vám dakde do Európy... No dobre už, fakt musím končiť, pozdravte všetkých, čo ma dakedy videli v televízii a odovzdajte aj môj osobný pozdrav vašej kráľovnej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.