Prekvapuje opäť a zase, straníkov, vládnych kolegov i opozíciu. Slabosťou plánu je, že náklady na Ruskov ministerský "píár" nemusí v konečnom dôsledku znášať len pokladnica ANO, ale aj vrecká daňových poplatníkov. To sa ukáže, až niekto vyčísli plusy a mínusy štýlu, ktorým robí Rusko politiku.
V pondelok odpálil minister hospodárstva ďalšiu bombu: "Urobí všetko pre to, aby štát získal späť do vlastníctva 49-percentný podiel v podniku Transpetrol, ktorý v súčasnosti vlastní ruská spoločnosť Jukos". Jeho úmyslu sa, samozrejme, nedá nič vytknúť - kauza Chodorkovskij (majiteľ Jukosu) sa vyvíja od zlého k horšiemu, údajné daňové nedoplatky Jukosu dosahujú, podľa ruských daniarov, 18,5 MILIARDY DOLÁROV, vo vzduchu visí zoštátnenie. Hoci sa občas objavia signály, ktoré naznačujú, že firma by sa azda dala ešte zachrániť (nedávno, po dlhšom čase, stúpli jej akcie), v princípe je neoddiskutovateľné, že z Putinovho Ruska treba majetkové podiely vyviesť. Aj keby sa Jukos udržal, dlhodobo ide o hazard, keďže otázka sa dá štelovať aj tak, že ktorý blázon príde po Putinovi. Na tejto základnej optike nič nemení ani predpoklad, že či po zoštátnení, či bez neho, je v najvyššom záujme Ruska (štátu), aby dodržiavalo zmluvy a záväzky k zahraničným partnerom. Rusko jednoducho nie je štandardná trhová ekonomika - bodka.
Zdá sa však, že Rusko nemal na problém vždy taký vyhranený názor. Bolo to v lete, keď do tendra o Slovenské elektrárne šokujúco vstúpil verejnými vyhláseniami, že ČEZ môže pred ruský RAO posunúť "iba ponuka vyššia o 40 miliárd, ktorá by bola super, ale ak to bude len o 10, tak je to nič." Áno, Rusko síce nepovedal mená firiem expressis verbis, z kontextu ponúk a podmienok je ale stopercentné, že presne tak to myslel. Čiže v auguste, keď už kauza Chodorkovskij a Jukos dávno horela vysokým plameňom, by Rusko (minister) do Ruska (štátu) ešte veselo predával akcie inej slovenskej veľkofirmy. Dokonca spoločnosť RAO - podľa tohto výroku - prechodne favorizoval. Ten istý Rusko-minister v novembri verejne vyvoláva, že Transpetrol musíme dostať domov. Čo je toto za integritu? Alebo ho azda nenapadlo, že čo sa stalo včera Jukosu, sa môže prihodiť dnes či zajtra hocikomu? Ak nie, je veľmi zlý minister. Najpravdepodobnejšie ale vyzerá vysvetlenie, že podstatné pre neho nie je to, čo povie, ale to, že je na obrazovke.
V súvislosti so svojou letnou intervenciou Rusko rád pripomína, že vlastne on to bol, kto vyhnal cenu za SE vyššie. Fakt je, že ponuky na SE sa zlepšili, hoci pravdu o motívoch sa nikdy nedozvieme. Položme si teraz otázku, do akej koncovky môže smerovať medializácia úmyslu reprivatizovať akcie Transpetrolu. No - ústami ministra vyslalo Slovensko signál, ako veľmi mu záleží na späťzískaní podielu. V portfóliu Jukosu, ktorý stojí pred daňovými exekúciami, patrí 49 percent Transpetrolu medzi bonitné aktíva. Bolo by po tomto vystúpení prekvapením, keby si za predaj zapýtali cenu významne vyššiu, než za akú menšinový podiel pred troma rokmi odkupovali? Na čo to teda bolo dobré? O privatizačnej zmluve nič netušíme, ale dokázalo by prekvapiť, keby SR mala na svoj podiel predkupné právo. Ak sa ho Jukos rozhodne zbaviť, tak či tak zvoli asi cestu verejnej aukcie. Prvou podmienkou, ako takému scenáru zabrániť, bolo správať sa diskrétne. Slovensko, tvrdí Rusko (minister), vraj Rusku (štátu) s predstihom avizovalo, že "chceme byť prví v rade, s ktorými sa rokuje, podiel je mimoriadne lukratívny, nemáme záujem na tom, aby o ňom rozhodoval niekto iný ako SR". Fajn, ale potom je už táto mediálna hystéria naozaj nezrozumiteľná. Je účelom, aby sa prípadní iní záujemcovia dozvedeli, že je na predaj "lukratívny podiel"?
Konanie ministra nedáva žiadny rozumný zmysel. Rusko je schopný vyvinúť enormné úsilie, aby sa na svetlo božie nedostali informácie, na ktoré má verejnosť nárok podľa zákona. Ten istý minister púšťa cez médiá veci, ktoré by všetci normálni kolegovia nezverejňovali. Interesantné tiež je, že hľadanie nového investora po reprivatizácii spája Rusko aj s možnosťou predať väčší ako 49-percentný balík akcií. To nie je zlá myšlienka (najlepšie by bolo sto). Minister len zabudol na oficiálnu privatizačnú stratégiu vlády, ktorá v Transpetrole počíta s udržaním majority štátu. Nikoho netreba podozrievať z horších úmyslov, než aké má, ale Ruskove ubezpečenia, že ministerstvo už má hotovú logistiku celej operácie, nabáda na veľkú opatrnosť. V každom prípade by bolo asi žiaduce a zdravé, aby v tejto kauze padlo politické rozhodnutie na vyššej úrovni, než je MH.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
