ploché koláče, ktoré neskoršie obkladali kúskami zeleniny a mäsa. Z Egypta sa dostala k Rimanom. Celé tisícročia, až do 17. storočia, pripravovali tieto chutné placky bez podstatných zmien. Tie nastali až po objave výroby syra a rozšírení pestovania paradajok v Európe po výpravách Krištofa Kolumba a ďalších moreplavcov.
Spočiatku sa tieto chutné placky volali "picea" a Neapolčania, kde sa udomácnili najskôr, ich premenovali na pizzu. V Neapole vznikli aj špeciálne reštaurácie - pizzerie, ktoré v 17. storočí piekli niekoľko druhov pizze v peci alebo v rúre. Vidiečania z okolia Neapola vyrábali osobitne pre pizzerie mäkký syr z byvolieho a kravského mlieka - mozarellu, ktorou obkladali pizzu striedavo s rybami. Stala sa obľúbenou pod názvom neapolská pizza.
Triumf slávila v roku 1899, kedy ju upiekli Neapolčania pre kráľovnú Margaretu Savojskú vo farbách talianskej národnej trikolóry. Dostala sa do histórie aj kuchárskych kníh pod názvom pizza Margareta. Ďalšie pizzerie vznikali v Miláne. Na rozdiel od neapolskej, milánsku pizzu obkladajú aj teraz namiesto rýb klobáskou. Okrem tenkých plátkov mozarelly ju ešte posýpajú strúhaným balkánskym syrom a pred pečením pokvapkajú olejom. Rozdiel je aj v hrúbke cesta - na tejto je veľmi tenké. Z Milána vyštartovala do celého Talianska a odtiaľ do sveta, kde v talianskych reštauráciách ponúkajú denne niekoľko miliónov tejto obľúbenej pochúťky z troch druhov cesta. Kysnutého, lístkového a pečivových zmesí. Samotní Taliani ju pečú v špeciánej stavanej peci na dvore na vidieku i v mestách.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
