Mešťanosta Košíc Teodor Münster a jeho zástupcovia
Soňa MAKAROVÁ
Teodor Münster (1833 - 1909, obr. 1), právnik, bol vo funkcii mešťanostu Košíc nepretržite 34 rokov. Práve on začal s asfaltovaním chodníkov, čím získali Košice patinu veľkomesta. Mal zásluhy na rozvoji dopravy, školstva, kultúrnych inštitúcií. Postavili nové divadlo i múzeum, začali reštaurovať Dóm sv. Alžbety aj kaplnku sv. Michala. Za dvadsaťročnú verejnú činnosť ho vyznamenal panovník rytierskym krížom Františka Jozefa. Košice nadobudli aj vojenský význam - tým, že postupne budoval kasárne - ale aj remeselnícky a priemyselný, obnovením a oživením tradičných výrob. Jeho manželka Laura bola činná v charitatívnych spolkoch, v Sanatórnom spolku arcikniežaťa Jozefa i v spevokole.
Mestská rada Košíc v čase jeho pôsobenia mla 57 členov. Mešťanosta mal troch zástupcov a radcov. Všetci boli známymi osobnosťami a pre Košice zanechali hmatateľné výsledky ich činnosti. Všetci sa prejavovali aj publicisticky a mali právnické vzdelanie.
Jozef LOÓSZ (1838 - 1899, obr. 2), predtým, než sa stal zástupcom a radcom mešťanostu, bol hlavným notárom Košíc. Výrazne sa podieľal na rozvoji kultúry a športu, na výstavbe mesta a stál na čele Výboru na skrášľovanie mesta. Je autorom historizujúcej povesti o Košiciach o 16 spevoch. Jeho dcéra bola klaviristka a učila na "Košickej hudobnej škole".
Jozef TIMKO (1843 - 1899, obr. 3) rodák z Malých Ozoroviec bol pôvodne advokátom. Ako zástupca mešťanostu sa zaslúžil o vybudovanie troch škôl a jednej materskej, o zlepšenie postavenia sirôt ako člen Sirotskej stolice. Bol novinárom aj vydavateľom novín a venoval sa literárnej tvorbe.
Július ÉDER (1846 - 1911, obr. 4) dbal o to, aby mesto malo kanalizáciu, fungujúcu pouličnú dopravu aj v nepriaznivom počasí, preto spolu s mešťanostom presadzovali v mestskej rade dláždenie ulíc aj chodníkov. Bol poverený dohľadom nad reštaurovaním dómu, za čo mu udelil panovník titul "kráľovský radca". Keď vyšiel zákon o štátnom uzatváraní manželstiev, Július Éder ako prvý zaviedol sobášnu matriku. Výtvarné nadanie po ňom zdedil jeho syn Július, ktorý sa stal maliarom a okrem iného vyzdobil Jakabov palác freskami z mytológie, pre mestskú radnicu namaľoval obraz Františka Rákoczyho II. a pre hotel Schalkház portrét svojho otca.
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
