Lórant KULÍK
Zvyšovanie cien neminulo ani štátnu lotériu. Od polovice roku 1930 sa cena celého losu zvýšila na 600 korun. Súčasne vydali menší počet žrebov, iba stotisíc kusov. Predajcovia mali stanovenú výšku zisku a to 72-korún za celý predaný žreb. V 30-rokoch sa aj v bývalom Československu prejavil dopad veľkej hospodárskej krízy. To bol dôvod, prečo vedenie lotérie sa rozhodlo vydať menší počet žrebov. Najviac sa to prejavilo v 26.triednej lotérii, kde hlavná výhra bola stanovená na milión a prémia na milión a pol.
Najväčší zisk mala triedna lotéria v rokoch 1926 a 1927. V tom období vydávali 240-tisíc žrebov, pričom celý los stál 400 korún. Čistý zisk z jednej lotérie v tomto období bol väčší ako 20-miliónov korún. V ďalšej etape bol zisk kolísavý, viac-menej bol závislý od ekonomickej situácie. Na predajných ukazovateľoch môžeme dobre vidieť, aká bola životná úroveň. Keď sa ľudia mali lepšie, kupovali viac žrebov, organizátori pracovali s vyšším ziskom.
Zaujímavé sú aj podpisy na jednotlivých vydaniach. Po odchode riaditeľa Kolbaby sa v roku 1934 prvýkrát objavil na žreboch podpis nového riaditeľa-Krátkeho. V roku 1938 ho vystriedal Něměček. Z historického, ale aj zberateľského hľadiska hrajú podpisy na lotériách dôležitú úlohu. Môžeme pomocou nich tieto ceniny triediť, čo je dôležité najmä pre zberateľov. Okrem toho vznikajú rôzne varianty, ktoré môžu ovplyvniť celkovú zberateľskú hodnotu lotérie. V každom prípade by si mali zberatelia rôzne varianty všímať a ich zaznamenávať.
Keď jednotlivé lotérie porovnáme, tak bez problému zistíme, že ich navrhli rôzny grafici. Zaujímavosťou je, že pri príprave 30.lotérie grafik nedodal na čas potrebné materiály. Tak organizátori museli improvizovať. Použili návrh z 25. lotérie, čo vôbec nevadí. S rovnakými výtvarnými návrhmi sa stretávame aj pri rôznych emisiách bankoviek. Napríklad návrh 500-koruny z roku 1923, opäť použili v roku 1929...
Autor: GRAFICI MEŠKALI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
