podliehali šiestim správnym obvodom lesnej správy mesta a mali takmer 30 uhorských jutár.
Aj samotné mesto Košice, podľa počtu zdanených domov z roku 1480, bolo dosť rozsiahle. V múroch malo vyše 500 domov, Richtárska ves, Špitálska a Čermeľ s okolím o niečo viac. K nim sa nerátali mestské, cirkevné a kráľovské budovy, ktoré nepodliehali dani. Najrozsiahlejšia spoza tzv. huštáckych, čiže predmestských ulíc, patriacich k mestu, bola Ludmanova Ves, na území dnešnej Palárikovej. V 16. storočí mala až 65 daňových poplatníkov. Na juhozápadnom predmestí bola Bednárska Ves, na západnom (terajšej Alžbetinej) bola Cesnakova Ves, v jej susedstve Richtárska a vedľa Tehelná Ves. Na severnom predmestí v povodí potoka Čermeľ - dnešná Komenského - bola osada Čermeľ. Patrila k nej aj ulica sv. Ladislava, rozprestierajúca sa za hradbami a volala sa podľa kostola, ktorý na nej stál medzi mestským múrom a mlynským jarkom. Bol tam aj dom plebánov. Postupne splývali chotáre a obyvatelia osád s mestom, pričom mali ďalej svojich richtárov, ktorých v meste volali huštácki richtári. Huštácke ulice, patriace k mestu, si zachovali osobitné sídelné a chotárne tradície.
Jadro mesta bolo opevnené a rozčleňovalo sa na štyri kvartály. Jedna čiara pretínala námestie od Vyšnej brány k Nižnej bráne, druhá priečne v smere Maľovanej ulice, kde bol Kráľovský dom ako sídlo košickej komory. Maľovaná ulica sa volala podľa maľovanej brány v mestskom múre.
Námestiu sa vtedy hovorilo "ring". Po jeho oboch stranách boli najhonosnejšie a najvýstavnejšie domy košického patriciátu. Čermeľský potok, ktorý ringom pretekal, sa rozdvojoval na dve strany tak, že vytváral ostrov. Na ňom bola radnica - "ratuš", kupecká hala, škola a Dóm sv. Alžbety so slovenským kostolom sv. Michala, obidva kostoly i cintorín boli obohnané múrom. Do námestia vyúsťovali všetky ulice starého mesta a významné výpadové brány.
O kostole sv. Michala zo 14. storočia píše historik PhDr. Ondrej Halaga DrSc. v publikácii "Dvojité Košice a ich opevnenie 1290 - 1990", kde okrem iného spomína aj to, že tento kostol, či kaplnka nebola iba cintorínska. Svätého Michala považovali v stredoveku za ochrancu kupcov vo východnej aj západnej cirkvi a bol patrocíniom aj aj hanzovných miest. V mestách na Slovensku mali na Michala deň platieb, termín splatnosti dlhov. Reliéf s motívom zodpovednosti po smrti za správne váhy nad portálom prešiel do symboliky kostola kupcov zo skutočných váh, ktoré stáli pri vchode a za ich použitie sa platilo kostolu.
Ďalšou najkrajšou a najhonosnejšou ulicou po námestí bola Hnilná, ktorá jestvovala asi aj v predkolonizačnom období. Mala 50 domov. Za Hnilnou bol Dominikánsky kláštor aj s kostolom s románskymi prvkami. Podľa toho sa volala časť Mäsiarskej ulice Za kláštorom. Pozornosť si zasluhujú aj hradbové ulice - Baštová, Hradbová, Vrátna, Hrnčiarska. Osobitne na týchto uliciach dbalo mesto na poriadok. Zabezpečovalo ho aj hliadkami, ktoré vtedy nazývali stotiny pre verejnú čistotu. Stotiny mali aj svojho šéfa. Mal kumulovanú funkciu, velil hradbám a súčasne aj stotinám čistoty. Pravdepodobne používal pri výkone svojho povolania palicu, lebo do histórie mesta vošiel ako palicový gróf (mešťania ho oslovovali "smetiarsky gróf").
Na "ringu", kde sa postupne menil jeho vzhľad, sa cez Čermeľský potok prechádzalo lávkami (malými mostíkmi), až kým jeho tok neodviedli, nevybudovali kanalizáciu, dlažbu a zeleňou nezušľachtili bolo srdce mesta. Vrátili sa aj staré názvy ulíc, ktoré boli v čase socializmu premenované
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
