skratkou názvu Live Action Role Plaing (hranie sa na hrdinov naživo). Mladí ľudia ale aj dospelí hrajú akčnú verziu hororovej hry Vampire: The Masqurade. Nie za stolom, lež v skutočnosti. Hráči sa stávajú príslušníkmi rozličných upírskych klanov, alebo ich poddanými. Pohybujú sa vo svete, ktorý je prakticky totožný ako ten náš, vládnu tu intrigy a podrazy podobné tým našim, politikárčenie a sila moci. No na druhej strane aj chrabrosť a boj za ideály.
Hra je rozdelená na jednotlivé dni a noci. Kostýmy a masky robia veľkú časť atmosféry. Hráč, ktorý nemá kostým smie hrať iba Caitiffa, teda veľmi slabého upíra, alebo pomocníka lovcov. Za kvalitné kostýmy sú hráči odmenení bonusovými disciplínami, predmetmi alebo informáciami. Znamením, že si v hre je farebná páska.
Na začiatku hry sa pevne stanovia časy dňa a noci, tie sú záväzné pre všetkých. Organizátori vyhlasujú začiatok a koniec noci zvukovým znamením. Účinky jednotlivých disciplín zanikajú ráno, vo výnimočných prípadoch večer. Preto sa hrá väčšinou v noci.
Upíry sa cez deň musia ukrývať pred slnkom vo svojom sídle, ináč dostávajú spaľujúce zranenie. V hre sa používajú magické predmety, každý z nich má presne určenú moc a silu. Stáva sa, že postava definitívne umrie. "Mŕtvola" si musí ľahnúť na miesto smrti, v prípade nevhodného terénu alebo skutočnosti, že by hráč ohrozoval bezpečnosť bojujúcich sa smie presunúť na najbližšie vhodné miesto. Tam zostane ešte 15 minút počas ktorých je mŕtvolu možné obrať, odniesť, vykonať na nej rituál. Ak o ňu nik nejaví záujem, hráč - mŕtvola ide na miesto určené organizátorom.
Hráč, ktorému zabili postavu sa do hry smie vrátiť s novou len ráno alebo večer, posledné slovo o vstupe hráča do hry majú organizátori. Toľko pravidlá tejto hry v skratke.
"Nie sme nijakí šialenci, satanisti, ani sa nezaoberáme mágiou. Hra má svoje prísne pravidlá. Dokonca som prišiel na to, že väčšina z nás, ktorí sa stretávame v Košiciach, sú matematici, počítačoví experti, inžinieri. Neviem, v čom to je," konštatuje Peter Dučai, ktorý ma zasvätil do hry Vampire: The Masqurade.
Stala som sa hosťom elitnej vampírskej spoločnosti. Myslela som si, že podobné bytosti jestvujú iba vo fantázii spisovateľa Brama Stokera. Až po chvíli zisťujem, že mám tu česť zúčastniť sa zasadania rady primogenov, teda akýchsi vedúcich upírov a môj sprievodca je vlastne princ Ašnek, člen najvyššej rady. Sedíme v istej pizzerii v košickom starom meste. K stolu sa občas pridá niekto nový. Poznávacie znamenie? Batoh so zamaskovanou zbraňou. Povedali by ste, že dotyčný ide na ryby.
"Chodil som kedysi na kendo a toto je vlastne moja zbraň. Musí však byť obalená vrstvou molitanu, inak by som mohol niekomu ublížiť," ukazuje jeden z prísediacich vyše metrovú pálku. Povolené sú aj detské takzvané airsoft pištoľky. Poniektoré vyzerajú na nerozoznanie od pravých. Podľa pravidiel musí ísť o absolútne bezpečné zbrane.
"V ktorom storočí sa vlastne odohráva dej?" pýtam sa naivne. "Na tom nezáleží. Upíri sa môžu žiť niekoľko storočí," vysvetľuje Ašnek. Hovorí sa o udalostiach posledných hodín. Primogeni vyhodnocujú aj predošlú noc, ktorá nedopadla práve najlepšie. Jeden z účastníkov porušil základné pravidlá skupiny, vystúpil totiž proti vlastným. Porušenie sa trestá vylúčením z hry. A porušenie princípov má za následok Blood Hunt, teda čosi ako krvavý hon. "Znamená, že ťa ktokoľvek môže bez dôvodu zabiť. Trvá až dovtedy, kým nie je poľovačka zrušená. Môže to byť aj tri-štyri noci za sebou. Ale málokedy dôjde k jej zrušeniu. Väčšinou príde skôr k smrti štvanca. Stačí, že vylezieš z domu a niekto po tebe vyštartuje. Máš smolu," prezrádza Ašnek.
Zásadou číslo jedna je byť neviditeľný, preto je v názve anglické slovo maškaráda. "Bojujeme síce s aersoft pištoľkami a drevenými mečmi, ale keby ste ich vytasili na ulici, môžete niekomu poriadne nahnať strach. Pri najlepšom si o vás pomyslí svoje. Je viacero možností ako vás pri tejto hre znesú zo sveta. Nie na každého platí rovnaká zbraň, na niektorých upírov neplatí ani cesnak a kríž. To sú len povery. Vampíra utlčieš do bezvedomia, ale on nezomiera, leží v bezvedomí, sme na tom lepšie s prežívaním. K priamemu zabitiu dôjde až odrezaním hlavy a druhá možnosť je prebodnutie kolíkom. V tomto stave protivníka znehybníš a môžeš ho položiť na slnko. To ho načisto zničí," hovorí môj spoločník. Upokojuje ma fakt, že všetko je skôr v náznakoch. Zatiaľ vraj neboli nijakí zranení.
MEDZITITUL: Krv ako platidlo
Po úzkych schodoch vstupujeme pomedzi biliardové stoly do obľúbeného podniku nekonvenčných mladých ľudí. Cez hustú dymovú clonu sa predieram k barovému pultu, je niečo po desiatej. Mojou úlohou je nájsť obálku. "Je tu obchodník?," zahrám to na nič netušiaceho barmana. "Tu nemáme obchodníkov, alebo že by bol na toalete?" vajatá čosi zaskočený. V tej chvíli mu určite napadlo všeličo iné, len nie fakt, že sa stal účastníkom hry. Obálky sú na rôznych miestach, väčšinou v podnikoch. Obsahujú úlohy, či tajné indície. Nie každý ich smie použiť. Tentoraz ukrývali zákerné poslanie. Obchodník totiž v noci čertovsky zdražel svoj tovar. Chápadlá inflácie sú všade. "Určite nebudú mať toľko krvných konzerv, aby mohli nakúpiť," mädlil si škodoradostne ruky môj spoločník.
Základným platidlom v hre je krv. Upíry si ju môžu zadovážiť niekoľkými spôsobmi. Napríklad si držia stádo ochotných smrteľníkov, niektorí vysávajú nič netušiace obete, iní sa zas pohybujú po zábavách smrteľníkov - baroch, divadlách a nočných kluboch, kde hľadajú potenciálne zásoby. ´Krv´ sú potom napríklad podpísané potvrdenia o ´vycicaní´obete. Za krv si môžeš kúpiť všetko, výbušniny, bomby, magické predmety, ktoré ti môžu pomôcť a rôzne iné veci slúžiace na predvádzanie rôznych rituálov. A okrem iného aj lepšie strelivo. Obchodník je napoly hráč, napoly organizátor, ktorý dostal zoznam cien a v priebehu celej hry ho zastihneš po telefóne. Zavoláš, dohodneš si stretnutie niekde v putike a môžeš sa jednať. Tieto pokusy sú väčšinou neúspešné. Ceny sú pevné.
Nedeľný večer prebehol pokojne, moje predstavy o tom, že zažijem niečo ako obrovskú bitku upírov, sa nenaplnili. Všetci sa rozplynuli do ulíc. Prebehli krátke boje a potom sa všetci vnorili do tmy hľadať informácie. Ja som hru opustila bez ujmy na zdraví. Som ešte smrteľník? Ktovie.
"A čo kladní hrdinovia?" pýtam sa ešte predtým Petra Dučaia. "Každý je kladný sám za seba a ostatní sú záporní. Riadime sa heslom: Klam, podrážaj, a buď pri tom čestný... Zaujímavý kontrast. Masquarade The Vampire je o tom, že všetci sú svine, podobne ako v živote. Ak niekoho podrazíš, on ti to vráti aj s úrokmi," konštatuje Peter.
Hra Vampire: The Masquerade vznikla v Amerike ako RPG (Role Playng Game), teda hry na hrdinov. V podstate ide o stolovú hru, pri ktorej stačí papier, ceruzka a veľká dávka fantázie. Stolovú verziu hrávajú členovia klubu Camarilla cez víkendy v CVČ Domino. "Navodiť atmosféru ti pomôže aj hudba, sú kapely ako Blind Guardian, Nightwish, ktoré sú na to ako stvorené. Všeobecne platí: na každú atmosféru iná hudba. Dostane ťa do nálady," hvorí Peter Dučai.
Kvôli hre sa dokonca začal zaoberať vampírskou tematikou. Ovplyvnil ho film Interview s upírom, nakrútený podľa kultového románu spisovateľky Anne Riceovej, akejsi vampírskej ságy o boji za humanizáciu sveta upírov. Vydal sa dokonca po stopách presláveného Vlada Draculu do Transylvánie.
MEDZITITUL: Všetko začal Tolkien
Vo svete sa hrajú tri druhy LARP. Cyberpunkový - Shadowrun, odohrávajúci sa v alternatívnej budúcnosti s magicko-kybernetickýcmi superhrdinami.
Tolkienovský - s niekoľkohodinovými bitkami odohrávajúcimi sa väčšinou v lese.
A Vampire: The Masqurade - veľmi svojský, s hlavnými hrdinami - vampírmi rozličných stupňov.
Kde je vlastne začiatok LARP v Košiciach? Po odpoveď som si zašla za Jurajom Korpom. "Samotné hry naživo sme nazvali vlastným názvom Dobrofanth - dobrodružná fantasy hra. Hrávali sme vonku vždy od polovice 90. rokov. Založili sme si klub Legenda východu, ktorý sa chcel zaoberať fantasy vo všetkých podobách. Mali sme plány. Nedopadlo to extra. Tí ľudia, ktorí s nami začínali, sa vydali rôznymi cestami. Jedna skupina zistila, že najlepšie je hrať svoj vlastný život a hrajú sami seba. Druhá skupina vymenila drevené meče za oceľové a robí historický šerm. A tretia prešla na karty Magic a potom aj na Vampire. Ten má teraz asi najväčšie zastúpenie," prezrádza Juraj, ktorý patrí k tým, čo sa pridali k skupine historického šermu Via Cassa.
Na Dobrofanth spomína už ako na minulosť. "Prípravy trvali vždy týždeň a hralo sa deň. Vymysleli sme nejaký príbeh, postavy, pridelili sme ich ľuďom a od toho momentu sme ich nechali, nech robia čo chcú, ale v rámci pravidiel. Snažili sme sa spočiatku príbeh držať v rukách, ale to bola neúnosná práca. Prvých päť rokov sme si vlastne testovali pravidlá. Niektoré veci sú dobré, keď sú na papieri, ale nadajú sa zahrať naživo, napríklad systém počítania zásahov. Skúšali sa rôzne veci, napríklad sme si vešali papieriky na ruku, alebo nohu a podobne," dodáva Juraj Korpa, ktorý sa, podobne ako väčšina, dostal k fantasy čítaním Tolkienovho Pána prsteňov.
Čím ho pritiahol tento svet? "Deti sa potrebujú pridať k niečomu polotajnému. Takými mohli byť už Foglarove knihy a potom Tolkien, alebo Harry Potter. Mne na tom začalo neskôr vadiť práve to, že ide o akýsi únik. A ja nemám prečo unikať, chcem žiť v reáli," konštatuje Juraj.
Podľa niektorých kritikov sú počítačové a podobné hry trenažérom agresivity, nemajú kladných hrdinov. Vychovávajú patologických hráčov, deti sa vzďaľujú realite, myslia si, že majú podobne ako ich hrdinovia niekoľko životov. "To aj teraz sa mlátia kdesi v uliciach? Čo sú na hlavu?" pridal sa k táboru kritikov jeden z mojich priateľov.
"Viacero vedeckých štúdií v USA, kde je kolíska týchto hier potvrdila, že deti, ktoré hrajú veľa akčných počítačových hier, sú na tom oveľa lepšie ako iní rovesníci, pretože majú zvýšenú koordináciu, reflexy, oveľa rýchlejšie reagujú, dokážu sa prispôsobiť situácii, zlepšujú si postreh, priestorové videnie a podobne. A čo sa týka násilia? Nezáleží na tom, s čím sa stretávajú pri týchto hrách, ale ide o to, akú majú doma výchovu. Keď sa dieťa hrá akčné počítačové hry, ale rodič mu to vysvetlí, povie, že tá hra nie je síce dobrá, ale priamo mu ju nezakáže. Lebo, ako sa hovorí, zakázaného ovocia najväčší kus," dôvodí Peter Dučai.
Zdá sa, že v zrýchľujúcom sa svete, plnom správ o teroristických útokoch, ľudia znova začínajú objavovať romantiku únikom do sveta fantázie. Nie náhodou mi mladí muži vynárajúci sa z tmavých uličiek, spiklenecky označení páskou, pripomínali Foglarových Vontov bojujúcich s družinou Rýchlych šípov. Jediný rozdiel je v tom, že majú v rukách mobilné telefóny, esemeskujú, presúvajú sa autami a používajú internet či ICQ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
