zlej úrody obilnín. Hoci patrí medzi teplomilnejšie ovocné dreviny a vyžaduje dostatok svetla, môže sa úspešne pestovať aj v našich podmienkach.
Gaštan jedlý sa vyznačuje majestátnym vzrastom. Stromy dosahujú výšku vyše dvadsať metrov a tvoria rozložité koruny. Vyžaduje hlbokú, ľahšiu, stredne vlhkú, prevzdušnenú pôdu dobre zásobenú živinami, so slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. Najvhodnejší pestovateľský tvar je vysokokmeň. Na zabezpečenie dokonalého opelenia sa odporúča vysádzať viac odrôd do sponu 10-15 x 10-20 m. Nástup do rodivosti je v ôsmom až desiatom roku. Úrody sú vysoké a pravidelné. Korunu zapestujeme podobne ako pri orechu kráľovskom. Dôležitý je presvetľovací rez.
Má lesklé podlhovasté listy, na okraji ostro pílkovité, a jednopohlavné kvety. Tyčinkové sú usporiadané vo vzpriamených jahňadách, piestikové v spoločnej ježatej čiaške. Kvitne po olistení, až koncom júna a začiatkom júla, preto ho nepoškodzujú jarné mrazíky. Plody sa vytvárajú v spodnej časti súkvetia. V obale s dlhými tenkými ostňami býva uložených dva až päť plodov nažiek. Samotný plod je obalený nejedlým horkým kožovitým oplodím tmavohnedej až hnedočervenej farby, ktoré pred konzumáciou odstraňujeme. Po zbere môžeme gaštany uchovávať asi jeden mesiac v chladničke, prípadne dlhšie vo vlhkom piesku.
Plody sú veľmi výživné, obsahujú 6-8 % bielkovín, 3 % tukov a 40-42 % cukrov, najmä škrobu. Čerstvé gaštany majú rovnaký obsah vitamínu C ako citróny. Rovnako sú dobrým zdrojom vitamínov B1, B2 a minerálov draslíka, zinku, železa, fosforu a iných. Majú vysokú energetickú hodnotu, sedem- až desaťkrát vyššiu ako varené zemiaky. Konzumácia gaštanov je preto vhodná pre deti, starších ľudí, fyzicky náročne pracujúcich a športovcov. Neodporúčajú sa však pre diabetikov.
Plody majú antiseptický účinok a podporujú trávenie. Pripisujú sa im priaznivé účinky pri chudokrvnosti, vyčerpaní, bolestiach hlavy a chronickom kašli. Liečivé účinky má aj kôra obsahujúca tanín a mladé listy.
Plody gaštana jedlého sa konzumujú pečené alebo varené. Vhodné sú spolu so zemiakmi ako príloha k mäsitým jedlám. Spracúvajú sa aj do podoby pyré, krému alebo múky. V krajinách s dlhou tradíciou pestovania, napríklad vo Francúzsku, Taliansku a Japonsku, predstavujú dôležitú zložku regionálnych receptov.
Netreba si mýliť pravé gaštany s pagaštanmi! Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má dlaňovito zložené listy, na dlhých stopkách, s piatimi až siedmimi obrátene vajcovitými, ostro zúbkatými lístkami bez stopiek, dlhými do 30 cm, tmavozelenými, v jeseni obyčajne žltými. Borka je červenohnedá alebo sivá, šupinatá. Zrelé kvety sú biele s červenými škvrnami, s piatimi korunnými lupienkami, v nápadne veľkých (do 30 cm) kužeľovitých metlinách. Plod je okrúhly, ostnatý, zelený, až s tromi lesklými hnedými semenami. Pagaštan patrí na rozdiel od gaštanu do úplne inej čeľade - pagaštanovité (Aesculaceae, Hippocastanaceae), podtrieda ružové (Rosideae).
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
