prírodných krás a živého folklóru je známa aj pštrosou farmou. V rozľahlej záhrade pobehuje osem pštrosov.
- Pred piatimi rokmi sme objavili inzerát, v ktorom podnikavý chovateľ ponúkal pštrosy na predaj. Vtedy sme s manželom dokončievali rodinný dom. Pri dome je rozľahlá záhrada a preto sme rozmýšľali nad jej využitím. Inzerát som si znova preštudovala a po rozhovore s chovateľom sme sa rozhodli pštrosy chovať, - zaspomínala si majiteľka farmy Simona Ivanová.
Prvé mláďatá sa pani Simone podarilo odchovať vlani. Bol o ne taký veľký záujem, že ich predaj im vynahradil všetky investície, ktoré si chov týchto obrovských vtákov vyžaduje.
V časti záhrady si nažíva samec Samko s dvoma samičkami; svetlejšia je Lujza, tmavá sa nazýva Melisa.
- Samko je plachý, no mimoriadne zvedavý, - hodnotí pštrosa Rasťo Ivan, manžel Simony. - Na každú situáciu reaguje, no vzápätí sa upokojí a vráti späť. Ak vidí pohyb za plotom, hneď ide preskúmať, čo sa tam deje. Neopatrným návštevníkom uchytí okuliare, snaží sa odcudziť náušnice, skrátka všetko, čo svojím dlhým krkom dočiahne. Potrebné je preto udržiavať si od neho dostatočný odstup a uchovať aj patričný rešpekt. Najmä v čase rozmnožovania je veľmi agresívny.
Mimoriadnu starostlivosť musia chovatelia venovať pštrosej znáške vajec. Ich hmotnosť sa pohybuje od 1 300 gramov až do dvoch kilogramov. Po hygienickej očiste putujú do elektrickej liahne, kde sa inkubujú pri teplote 32 °C a neskôr sa z nich vyliahnu malé pštrosíky. Z jedného väčšieho vajcia pochádza dnes už dorastenec, ktorý pre svoje dispozície dostal meno Medveď.
Pštrosy sú náročné na spoločnosť iných zvierat. Ivanovci zistili, že dobre znášajú prítomnosť kôz a králikov. Počas rozhovoru sa za Rasťov chrbát "prikradol" Medveď, chcel majiteľovi zobrať z ruky trávu. Keď zistil, že v ruke už nič nie je, pobral sa za kozou Mariškou, ktorú pokladá za svoju mamu. Tá ho priúča, ako sa spása tráva a zaženie hlad.
Autor: František DEJČÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
