sa na napätie, ktoré prepuklo v hnutí po hlasovaní-nehlasovaní bratislavskej krajskej rady v kauze Pavla Bielika. Ako je známe, stranícky orgán, na čele ktorého starosta obžalovaný z korupcie stojí, nerozhodol o jeho odvolaní z predsedníckej funkcie napriek prosbám i hrozbám najvyššieho vedenia a medializovanej výzve Pavla Hrušovského.
No - vnútrostranícka rovina určite nie je to podstatné, čo na kauze Bielik stojí za všimnutie. Ak už predsa, tak len na chválu kádeháckej demokracie; inú stranu, v ktorej by sa stredná úroveň vzoprela vo veci takej vysokej váhovej kategórie špičkám, na Slovensku nenájdeme (možno ešte SMK). Keď boli straníckych lampasov zbavovaní vyšetrovaní členovia SDKÚ či HZDS, lokálni funkcionári požiadavku (príkaz) centrály bez reptania vypočuli. (Aj keď všetci údajne veria v nevinu svojich kolegov, exekuovali ich bez milosti.) KDH naopak demonštrovalo, že je organizmom, ktorý vyrastá zdola a rieši problémy na tej úrovni, ktorej prislúchajú. Občas veľmi hlúpo a zle, ale autenticky a v bolestiach, nie nejakou zinscenovanou hlasovacou procedúrou... Ak už niekoho vzrušuje intímny život KDH, tak toto je jediný moment zasluhujúci komentár.
Aby sme KDH veľmi neprechválili: Roztržka či "otrasenie Hrušovského autority" (Mesežnikov) sú temer vylúčené aj preto, lebo teraz sa asi spustí tak mierne komunistický scenár - ostatné krajské organizácie sa zoradia do zástupu a vyslovia predsedníctvu masívnu podporu. Možno tichú, možno verejnú, možno z vypočítavosti, možno - niektoré - dokonca aj z presvedčenia... Fakt je, že tlak na Bielika sa nekončí, ale začína. A dosť pravdepodobne ho račiansky starosta neustojí, takže predsedu Hrušovského táto aféra napokon skôr posilní ako oslabí.
Či Bielik padne, či prežije, najhoršie sa už stalo; tým, že krajská organizácia ho nedokázala presvedčiť, aby odstúpil, ani sama odvolať, sa blamovalo skutočne celé KDH. A to sa už neodstane. Signál do sveta vyslali naozaj hrozný; my, ktorí vedieme svätú vojnu proti korupcii a všetkým formám zločinu, my, ktorí presadzujeme najtvrdšiu represiu, nevieme si urobiť elementárny poriadok ani pod vlastnou strechou. Teraz sa ľudia právom pýtajú - nie sú oni tak trochu pokrytci, čo vodu hlásajú a vodku pijú??
K tomu sa pridružuje aj fámológia okolo vymazanej archivácie nahrávok, ktoré boli v spise uvedené ako dôkazy. Nemá to síce faktickú súvislosť, ale dobré duše, ktoré v médiách participujú na mocenských zápasoch, ju už publiku vsugerujú. Darmo Vladimír Palko prepustil policajtov, ktorí niesli za - údajnú - nedbanlivosť priamu zodpovednosť. Podozrenie, že išlo o zámerné zametanie stôp, je ľudské. A v marazme, ktorý sa okolo správania politických elít pandemicky šíri, dokonca aj pochopiteľné. Minister vnútra sa pritom dopúšťa zásadnej chyby, keď udalosť banalizuje tvrdeniami, že žiadne technické zariadenie nie je stopercentné a také čosi sa občas deje. Ak Bielik nebude uznaný vinným, ľudí už nikto nepresvedčí, že to nezariadili "temné sily" a všetci sú jedna banda....
Konflikt medzi najvyšším vedením KDH a bratislavskou filiálkou je dôraznou pripomienkou skutočnosti, že okrídlený slogan "regionálna politika je o inom ako celoštátna" má aj hlbšie jadro, než povrchné porovnávanie prijateľnosti takých či onakých koalícií. Manifestoval sa dôležitejší rozdiel: Vnímavosť regionálnych politikov na to, čo je norma a čo prešľap, ktorý je už za normou, je omnoho slabšia. A - čo vyzerá ako paradox - sú väčšmi vzdialení verejnosti. Spoločenská objednávka je predsa jednoznačne daná - politici musia byť prísni a dôslední najprv voči sebe. Len tak môžu dôveryhodne vymáhať zákony od občanov. Generalita KDH ukázala, že v tejto veci má jasno (môžeme debatovať len o tom, či nemali zaujať nekompromisný postoj k Bielikovi už na začiatku vyšetrovania). Stredné kádre, v rukách ktorých bolo rozhodnutie, prejavili odcudzenie od reality a nepochopenie.
Pred fiškálnou decentralizáciou opäť veľmi zlý signál. Bielik je lokálny paša, má veľkú moc, svojimi rozhodnutiami či priazňou môže priamo ovplyvniť životy a majetkovú situáciu mnohých ľudí. Môže sa pomstiť, alebo naopak odmeniť lojálne konanie. Slovenskú demokraciu, presnejšie jej kontrolné mechanizmy, v neposlednom rade médiá, čaká teda náročná úloha: Ustrážiť a rozmotávať komplex vzťahov, ktoré sú podhubím regionálnej korupcie, klientelizmu, rozkrádania a tunelov. Aj taký je odkaz krajskej rady KDH - nielen pre Bratislavu, všakáno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.