porozumenia Milanom Čičom.

Boli ste v poslednej komunistickej vláde ministrom spravodlivosti a boli ste pri zdroji informácií. Zaskočila vás novembrová revolúcia?

"Tie informácie možno dostával minister vnútra. Poviem, že socialistický systém bol vyčerpaný. Mimochodom, pracoval som v skupine ľudí z akadémie vied a vysokých škôl, ktorá pripravovala komplexné analýzy. Tá skupina vtedy jasne pomenovala problémy a navrhla aj určité zmeny. Nikto však nebol taký prorok, čo by povedal, čo sa stane v novembri 1989."

Keď to vypuklo v novembri, uvedomili ste si už hneď, že komunizmus padol?

"Nepredpokladal som to, ale už pred novembrom bolo určité napätie a niektorí funkcionári nepochopili, že treba pristúpiť k zásadným zmenám. Ja sám som pred 17. novembrom vo vláde povedal, že sa vzdávam funkcie ministra spravodlivosti a navrhujem, aby na moje miesto bol vymenovaný človek bez straníckej príslušnosti. Všetci sa smiali, či som v poriadku. A samotný 17. november? Vtedy ani tí, ktorí boli lídrami novembra, nevedeli, ako to dopadne a ako ďalej."

Bratislavská päťku, v ktorej boli Miroslav Kusý či Ján Čarnogurský, bola od augusta 1989 trestne stíhaná vo veci poburovania. Vedeli ste o tom, že sú stíhaní, pokúsili ste sa pre nich niečo urobiť?

"Bol som o tom informovaný. Nemohol som zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní tak, ako to nemôže minister spravodlivosti urobiť ani teraz."

Aká bola situácia vo vláde po vypuknutí revolúcie?

"Zdalo sa, že sú všetci tí ľudia bezradní. Niektorí uvažovali o demisii, iní povedali, že je to búrka, ktorá prehrmí. Mňa vláda vyslala, aby som išiel do televízie besedovať s predstaviteľmi VPN o celkovej situácii a osobitne o postavení KSČ."

Na úrade vlády ste sa 30. novembra zišli s predstaviteľmi VPN na rokovaniach.

"Predstavitelia vtedajších udalostí a rokovali s vtedajším predsedom vlády Pavlom Hrivnákom a potom neviem, ako prišli na mňa a rokovali so mnou. Bolo to zaujímavé. Sedel som sám, ich bolo šesť, sedem. Prišli s návrhmi, koho by chceli navrhnúť do vlády. S niektorými som súhlasil, s iným nie. Okolo pol druhej v noci sa prerušilo rokovanie, išli sa poradiť. Povedal som, ak neprijmete aj moje návrhy, nemám záujem sedieť vo vláde s ľuďmi, ktorých nepoznám a ku ktorým nemám dôveru. Po trištvrte hodine sa vrátili a prijali aj niektoré moje návrhy. Nedošlo napríklad k dohode na ministra vnútra, práce, a na kontrolu."

Ako vznikla myšlienka, že budete premiérom?

"Neviem."

Prečo ste sa rozhodli pokračovať v politike?

"Považoval by som to za zbabelosť, keby som zutekal. Nebol žiadny program zo strany politických síl. Radil som sa s manželkou a deťmi. Tí ma s plačom prosili, aby som išiel radšej domov. Išlo mi o to, aby vznikla vláda, ktorá bude dôverovať mne a najmä, ktorej budú dôverovať občania."

Vy ste bol v ponovembrovej vláde nominantom KSS?

"Nie! To nebola nominácie politických strán, ale revolučných síl."

Kedy ste vystúpili z KSS?

"Myslím, že v marci 1990."

Neuvažovali ste skôr?

"Uvažoval, ale kládol som aj určité podmienky predstaviteľom KSS. Povedal som, že zostanem členom strany, ak sa zmení ideológia a postoje k cirkvám a veriacim. Telefonovali mi však, že moje podmienky neprijmú."

Istý čas ste viedli aj ministerstvo vnútra. Nový minister vnútra vzišiel až z konkurzu. Dnes je to ťažko predstaviteľné.

"Iste. Vyhlásil som, že vypíšem konkurz. Boli prihlásení traja. Dvaja boli z ministerstva vnútra a medzi nimi bol aj Vladimír Mečiar."

Ako sa vám javil na konkurze?

"Javil sa mi ako šikovný. Všetkým trom, ako sme tam sedeli, sa nám zdal najschopnejší a napokon, funkciu vykonával dobre."

Keby ste mali o Mečiarovi tú sumu informácií, ako máte dnes, ako by ste sa rozhodovali?

"To sú tie otázky keby. Dnes by som svoje rozhodnutie zvažoval s vyššou mierou poznania."

Čo ste považovali za kľúčové, keď ste nastúpili do funkcie premiéra?

"Hlavnou úlohou bolo pripraviť všetky podmienky na uskutočnenie slobodných demokratických volieb, ktoré boli v júni a prebiehali veľmi korektne. Vláda však robila aj iné veci. Rokovali sme o Gabčíkove. Na južnom Slovensku sa začal pohyb medzi politikmi, ktorí reprezentovali maďarskú menšinu, a Slovákmi. Okamžite som tam zorganizoval verejné zasadnutie vlády v Komárne, kde som vystúpil s pripraveným programom. V tom čase sa tie pomery upokojili. Začali sme uvažovať o privatizácii, prijali sme zákon o štátnej správe, ktorý stále patrí medzi najlepšie tohto druhu. Rokovalo sa s českou vládou o rozpočte, kde sme chceli riešiť otázku - poviem to zjednodušene - "kto na koho dopláca". Prichádzali Vianoce a každý minister dostal úlohu, aby bol slušne zásobený trh, aby bol pokoj a nádej."

Pred novembrom 1989 ste vedeli, že sú tu nejakí disidenti, že ľudia sú nespravodlivo stíhaní?

"Vedel som o Mirovi Kusom, lebo som sa s ním poznal z univerzity. Vedel som, že Čarnogurský má takéto aktivity a po tom bol aj vo väzbe. Nejaké extra informácie som však nemal. Vedel som o pánu biskupovi Korcovi, chcel som ho navštíviť. November mi to nedovolil, už bola iná situácia. A že boli niektorí nespravodlivo súdení? Ešte ako námestník ministra spravodlivosti v roku 1969 som bol organizátorom rehabilitácií, mal som na starosti agendu odškodnenia rehabilitovaných. Dnes nikto nevie, čo sa robilo v50. rokoch. Nevedeli sme. Bol som vtedy stredoškolský študent. Veril som, lebo bola silná propaganda. Neveril som procesom so slovenskými biskupmi, Vojtašákom, Gojdičom, Hopkom. Pán biskup Vojtašák bol z našej obce a osobne som sa s ním stretával v Spišskej Kapitule (ako študent)."

Aké je dnes Slovensko, 15 rokov po novembri?

"Slovensko sa zmenilo k lepšiemu. Zmenilo sa aj duchovne, je tu sloboda myslenia, vierovyznania. Mohli by sme povedať, že sme v dobrej kondícii, ale je tu aj mnoho vecí, ktoré sa zmenili k horšiemu. Napríklad veľká nezamestnanosť, ktorá je až na výnimky nezavinená. Zmenila sa podstata ekonomického systému, a to sa odráža zatiaľ aj a najmä v sociálnom systéme."

Čo sa naopak nezmenilo?

"Ťažko povedať. Zmena je však zákonitá v myslení ľudí, je tu výmena generácií. V morálke mnohých ľudí však prevažuje v rebríčku hodnôt "dolár" alebo "eurá". Je to však logický a prirodzený transformačný proces. Verím, že smerujúci k lepším cieľom a prirodzeným túžbam ľudí."

Igor STUPŇAN

Autor: kam

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.