vojnových zločinov z čias konfliktu v juhosrbskej provincii z rokov 1998
Zatknutie trojice začiatkom roku 2003 vyvolalo demonštrácie v kosovskej metropole Priština, kde ich mnohí Albánci považujú za hrdinov vojny za nezávislosť. Profesor práva na Quinnipiac University v americkom Connecticute William Dunlap pre agentúru AP vyjadril presvedčenie, že proces proti trojici kosovských moslimov môže zlepšiť názor Srbov na tribunál. "V srbskej verejnosti je rozšírený názor, že tribunál si na stíhanie vyberá Srbov a že to málo vyšetrovaní proti Chorvátom a Moslimom sa týka zločinov, ktoré spáchali proti sebe (počas vojny v Bosne), a nie proti Srbom," uviedol Dunlap.
Podľa žaloby UCK v Lapušniku zadržiavala najmenej 35 Srbov a Albáncov v "brutálnych a nehumánnych" podmienkach, kde boli rutinne bití a mučení. Okrem toho je Limaj obvinený, že v júli 1998 nariadil zabitie desiatich albánskych civilistov na lesnej čistine v pohorí Beriša. Vykonávateľom rozkazu bol Bala. Bala a Limaj čelia desiatim obvineniam z vojnových zločinov, Musliu ôsmim.
Konflikt v Kosove prepukol v roku 1998, keď vtedajší juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič - ten je v Haagu súdený od februára 2002 - vyslaním jednotiek do provincie reagoval na správy o útokoch UCK na príslušníkov srbskej polície v Kosove, ktoré si vyžiadali niekoľko mŕtvych. UCK ozbrojené akcie spustila s cieľom získať samostatnosť pre Kosovo. Konflikt na jar 1999 viedol k náletom NATO proti Juhoslávii, ktoré sa skončili v júni dohodou o stiahnutí jednotiek Belehradu z provincie a postavení Kosova pod správu OSN.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
